Moskva/Bratislava 16. júna (TASR) - Dva roky po Jurijovi Gagarinovi, prvom človeku vo vesmíre, vzlietla do kozmu aj prvá žena. Valentina Tereškovová bola prvou ženou na svete, ktorá videla modrú planétu z výšky obežnej dráhy. Gagarin sukni, aj tak ju nazývajú, strávila v kozme takmer tri dni. A nielen to, ani jedna z doterajších žien, ktoré vzlietli do vesmíru nesedela v kozmickej lodi sama, tak ako Tereškovová. V roku 2000 jej v Londýne udelili titul Žena 20. storočia.

Od historického letu Valentiny Tereškovovej do vesmíru uplynie v piatok 16. júna 60 rokov.

Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v dedine Maslennikovo ležiacej približne 250 kilometrov od Moskvy v Jaroslavľskej oblasti. Jej otec, traktorista, zomrel o dva roky neskôr vo vojne s Fínskom. Matka robila najskôr v kolchoze a po skončení druhej svetovej vojny ako krajčírka v textilnom kombináte.

Valentina Tereškovová pracovala od 17-tich rokov ako tkáčka. Popri zamestnaní diaľkovo študovala na strednej priemyselnej škole textilnej v meste Jaroslavľ. V tomto období sa začala intenzívne zaujímať o parašutizmus. Práve nová záľuba predznamenala jej profesionálny osud.

Koncom roku 1961 padlo v Moskve rozhodnutie, že do vesmíru poletia aj ženy. Zo stoviek kandidátok sa sformovala napokon päťčlenná skupina. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že do kozmu poletia súčasne dve ženské posádky, ale v marci 1963 sa od týchto plánov upustilo. Z piatich kandidátok na let do vesmíru napokon vybrali tri. Všetky museli spĺňať kritériá: vek do 30 rokov, výška do 170 centimetrov a hmotnosť do 70 kilogramov.

V konečnom výbere o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu sa Valentína Tereškovová stretla s Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol najvyšší sovietsky stranícky vodca Nikita Sergejevič Chruščov.

Tereškovová vzlietla k oblohe 16. júna 1963 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Na obežnú dráhu Zeme ju vyniesla raketa Vostok 6. Neskôr do svojich pamätí napísala: "Raketa sa triasla ako tenký strom pod vetrom a rachotila ako hrom." V deň letu svojej rodine povedala, že odchádza na súťaž parašutistov, o jej lete sa dozvedeli najbližší až zo správ z rozhlasu.

Cesta, v tom čase 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru neprebiehala hladko, aj jej štart museli kvôli technickým problémom preložiť. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k nehode pri pristávacom manévri.

Počas letu trápila Tereškovovú v kabíne Vostoku, ktorej sa hovorila konzerva, pretože sa v nej nedalo pohnúť, kozmická choroba a únava. Pobyt v beztiažovom stave vraj znášala Čajka, tak sa hlásila z vesmíru, zle. Samotná kozmonautka to však neskôr v rozhovore pre média poprela.

Napokon sa ale jej vesmírna misia skončila úspešne. Na pevnine pristála 19. júna 1963, teda po dvoch dňoch, 22 hodinách 50 minútach a 48 obletoch okolo Zeme. Tri mesiace po návrate z kozmu sa Tereškovová priamo v Kremli, za prítomnosti Chruščova, vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva.

O rok neskôr sa im v júni 1964 narodila dcéra Jelena, ktorá sa stala prvým dieťaťom, ktorého obidvaja rodičia boli vo vesmíre. Ďalší let do kozmu Valentína Tereškovová už ale neabsolvovala. Po tragickej smrti Gagarina nechcel Kremeľ riskovať život ďalšej živej legendy.

Druhou ženou vo vesmíre sa o 20 rokov po Tereškovovej stala 19. augusta 1982 sovietska kozmonautka Svetlana Savická, ktorá ako prvá žena na svete vystúpila do voľného kozmického priestoru. Prvou Američankou a v poradí treťou ženou v kozme bola astronautka Sally Rideová, ktorá vzlietla do vesmíru na palube raketoplánu Challenger 18. júna 1983.

Valentina Tereškovová bola v rokoch 1966 - 1989 poslankyňou Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu, v decembri 2011 ju zvolili za poslankyňu Štátnej dumy za vládnu stranu Jednotné Rusko, ktorou je aj v súčasnosti.

Prvá zahraničná cesta prvej kozmonautky sveta viedla v auguste 1963 do Československa, počas ktorej Valentinu Tereškovovú osobne sprevádzal Alexander Dubček. Hlavné mesto Slovenska navštívila 19. augusta 1963 - stala sa čestnou občiankou Bratislavy. Valentina Tereškovová je čestnou občiankou celkove 18 ruských a zahraničných miest.