Sankcie sú zákonný spôsob na dosiahnutie zahraničnej politiky, národnej bezpečnosti a ďalších národných a medzinárodných cieľov, povedal Hunter.
Autor TASR
New York 23. júna (TASR) - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v stredu drvivou väčšinou hlasov už po 29. raz schválilo rezolúciu odsudzujúcu Spojené štáty za ekonomické embargo, ktoré na Kubu uvalili v 60. rokoch 20. storočia. Informovala o tom agentúra AP.
Rezolúciu podporilo 184 krajín z 193-členného Valného zhromaždenia. Proti hlasovali USA a Izrael, tri krajiny sa zdržali hlasovania a štyri nehlasovali.
Americký diplomat Rodney Hunter pred hlasovaním Valnému zhromaždeniu oznámil, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena hlasuje proti, pretože USA sú presvedčené, že sankcie sú kľúčové na presadzovanie demokracie a ľudských práv, ktoré "zostávajú v centre nášho politického úsilia voči Kube".
"Sankcie sú zákonný spôsob na dosiahnutie zahraničnej politiky, národnej bezpečnosti a ďalších národných a medzinárodných cieľov," povedal Hunter. Takisto podľa neho patria k nástrojom, ktoré majú za cieľ presadiť na Kube demokraciu, podporovať rešpektovanie ľudských práv a pomôcť Kubáncom uplatňovať základné slobody, ktoré sú zahrnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.
Na poslednom hlasovaní na pôde VZ OSN v novembri 2019 členovia rezolúciu schválili pomerom hlasov 187 k trom. Proti vtedy hlasovali USA, Izrael a Brazília, hlasovania sa zdržali Kolumbia a Ukrajina, pripomína AP.
V poradí 75. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa začalo 15. septembra 2020. Hlasovanie o rezolúcii v súvislosti s Kubou však z dôvodu pandémie presunuli na stredu 23. júna.
Rezolúcie VZ OSN nie sú právne záväzné a sú nevynútiteľné, no odrážajú názory medzinárodného spoločenstva, ktoré takýmito uzneseniami každoročne dáva USA najavo ich izolovanosť v otázke embarga voči Kube.
Spojené štáty uvalili ekonomické embargo na Kubu v roku 1960 v reakcii na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a s ňou spojené znárodnenie nehnuteľností patriacich americkým spoločnostiam i občanom. O dva roky neskôr USA embargo rozšírili.
Rezolúciu podporilo 184 krajín z 193-členného Valného zhromaždenia. Proti hlasovali USA a Izrael, tri krajiny sa zdržali hlasovania a štyri nehlasovali.
Americký diplomat Rodney Hunter pred hlasovaním Valnému zhromaždeniu oznámil, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena hlasuje proti, pretože USA sú presvedčené, že sankcie sú kľúčové na presadzovanie demokracie a ľudských práv, ktoré "zostávajú v centre nášho politického úsilia voči Kube".
"Sankcie sú zákonný spôsob na dosiahnutie zahraničnej politiky, národnej bezpečnosti a ďalších národných a medzinárodných cieľov," povedal Hunter. Takisto podľa neho patria k nástrojom, ktoré majú za cieľ presadiť na Kube demokraciu, podporovať rešpektovanie ľudských práv a pomôcť Kubáncom uplatňovať základné slobody, ktoré sú zahrnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.
Na poslednom hlasovaní na pôde VZ OSN v novembri 2019 členovia rezolúciu schválili pomerom hlasov 187 k trom. Proti vtedy hlasovali USA, Izrael a Brazília, hlasovania sa zdržali Kolumbia a Ukrajina, pripomína AP.
V poradí 75. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa začalo 15. septembra 2020. Hlasovanie o rezolúcii v súvislosti s Kubou však z dôvodu pandémie presunuli na stredu 23. júna.
Rezolúcie VZ OSN nie sú právne záväzné a sú nevynútiteľné, no odrážajú názory medzinárodného spoločenstva, ktoré takýmito uzneseniami každoročne dáva USA najavo ich izolovanosť v otázke embarga voči Kube.
Spojené štáty uvalili ekonomické embargo na Kubu v roku 1960 v reakcii na revolúciu vedenú Fidelom Castrom a s ňou spojené znárodnenie nehnuteľností patriacich americkým spoločnostiam i občanom. O dva roky neskôr USA embargo rozšírili.