Brusel 6. decembra (TASR) - Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) by mala vyústiť do pocitu občanov, že majú väčší dosah na riadenie vecí verejných, a to aj na tej najvyššej, celoeurópskej úrovni. Uviedol to Herman Van Rompuy, historicky prvý predseda Európskej rady a bývalý premiér Belgicka.

Van Rompuy sa ocitol medzi politikmi, ktorých v súvislosti s CoFoE oslovil Mikuláš Dzurinda, predseda Centra Wilfrieda Martensa, bruselského think-tanku Európskej ľudovej strany (EPP) – najväčšej politickej rodiny v Európe.

Konferencia sa podľa jeho slov začala vo veľkej nejednoznačnosti, pokiaľ ide o jej vedenie a účel. Tvrdí, že CoFoE by sa mala posunúť ďalej len od vypočutia obáv a názorov občanov, čo je určite potrebné, ale hlavne treba zaistiť jej vedúcu úlohu, pokiaľ ide o smerovanie eurobloku v nasledujúcich desaťročiach.

Van Rompuy upozornil, že treba zabezpečiť kombináciu politiky "zdola nahor", teda od občanov k politikom, s politikou "zhora nadol".

"Aké sú naše priority? Pandémia nás naučila striasť sa tabu, ako je posadnutosť vyrovnanými rozpočtami, a považovať za nevyhnutné verejné statky, ako sú zdravie, klíma a vzdelanie – aby sme zabránili tomu, že Európa bude príliš závislá od cudzích krajín a zahraničných spoločností v mnohých oblastiach, vrátane oblasti digitálnej. Vo všetkých týchto oblastiach je potrebné viac Európy, nie menej. Pandémiu treba z tohto hľadiska vnímať ako budíček," opísal situáciu.

Na otázku, či súhlasí s tým, že audit fungovania Únie a budúcnosti Európy je prostredníctvom CoFoE v rukách občanov EÚ, Van Rompuy uviedol, že mnohí občania sa cítia nedostatočne chránení politickými lídrami – a to na všetkých úrovniach riadenia – pred rôznymi druhmi hrozieb. Cítia sa nedostatočne chránení pred nezamestnanosťou, neistým zamestnaním, nelegálnou migráciou, klimatickými zmenami, terorizmom, nerovnosťou, korupciou, pandémiami, zahraničnými inváziami, podvodmi, finančnou nestabilitou či kybernetickými útokmi.

"Zároveň mnohí nie sú dostatočne pripravení na to, prežiť v drsnom konkurenčnom svete. Vzdelávanie je jedným zo spôsobov, ako to zmierniť. EÚ musí prispieť k ich ochrane v rámci svojich súčasných a budúcich právomocí. Občania požadujú politické výsledky. Chcú demokraciu, ktorá prináša výsledky. A zároveň chcú väčšiu kontrolu nad – pre nich vzdialeným – európskym rozhodovacím procesom," skonštatoval.

Dodal, že občania krajín EÚ sú odcudzení od politikov na všetkých úrovniach vládnutia, vrátane úrovne európskej. A je teda na mieste otázka, ako viac zapojiť občanov, aby mali väčší dosah. Lebo ak je príliš malý "tlak zdola", prevládne byrokratická, stranícko-politická alebo inštitucionálna logika, čo v Bruseli znamená súperenie medzi Európskou komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom.

"Ako to všetko zaviesť do skutočnosti? O tom by mala byť Konferencia o budúcnosti Európy," vysvetlil.

Za najznepokojujúcejší fakt považuje, že občania členských krajín eurobloku sa nechávajú "zviesť" skutočnými alebo maskovanými extrémistami – tými, ktorí podkopávajú Európsku úniu a potrebnú solidaritu.

"Populizmus nepodporuje demokraciu. Nemali by sme upadnúť do 'Trumpovej pasce', čiže všetko spolitizovať. Keď sa všetko stane politickým, to je koniec politiky. Preto je životne dôležité, aby politika prinášala výsledky v prioritných oblastiach pre občanov a aby sa tí istí občania viac zapájali do tvorby politiky – čo je demokracia vstupov a výstupov," odkázal Van Rompuy. A spresnil, že je preto nevyhnutné dostať metódy a ducha miestnej samosprávy, kde je odcudzenie občanov voči autoritám menšie, na vyššiu úroveň, vrátane úrovne európskej.