Veľvyslankyňa pripomenula, že veľvyslanci a ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v priebehu tohto týždňa jednohlasne súhlasili s udelením kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku.
Autor TASR
Brusel 22. júna (TASR) - Za tri mesiace spoznala Európska únia badateľnú názorovú zmenu a na summite EÚ je pripravená udeliť štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku. Uviedla to v stredu v rozhovore pre slovenských novinárov v Bruseli vedúca Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Petra Vargová.
Veľvyslankyňa pripomenula, že veľvyslanci a ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v priebehu tohto týždňa jednohlasne súhlasili s udelením kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku. Pri Gruzínsku je pozícia odlišná v tom, že musí splniť niektoré podmienky, aby mu tiež mohli neskôr tento štatút udeliť.
"Neznamená to však, že Ukrajine a Moldavsku už nie sú stanovené žiadne priority. Majú jasne vymenované oblasti, v ktorých musia urobiť pokrok," uviedla.
Európska komisia tento pokrok opíše v rámci stáleho mechanizmu vyhodnocovania na jar 2023 a na základe tohto hodnotenia navrhne ďalší postup pre každú z krajín.
Vargová upozornila, že Slovensko dlho presadzovalo, aby Ukrajina tento štatút získala, lebo je "v našom najvyššom záujme", aby naša susedná krajina bola stabilná, prosperujúca a vyznávala rovnaké hodnoty ako členské krajiny EÚ. "Veríme, že práve udelenie kandidátskeho štatútu posunie Ukrajinu bližšie k našim štandardom a pravidlám a rozšíri priestor demokracie a hodnôt aj smerom na východ od nás," opísala situáciu.
Podľa jej slov v EÚ ako celku nastal zaujímavý názorový posun od marca tohto roka, od neformálneho summitu EÚ vo Versaille, na ktorom viaceré členské krajiny spochybňovali možnosť získania kandidátskeho štatútu pre tri štáty Východného partnerstva. Teraz s tým súhlasia všetci v Únii, čo má potvrdiť aj vo štvrtok summit v Bruseli. Vargová tvrdí, že Ukrajina a jej lídri sa v tomto období snažili usilovne presvedčiť EÚ, že to s európskou integráciou myslia vážne, a aj séria oficiálnych návštev lídrov krajín a inštitúcií EÚ v Kyjeve naznačovala, že je to možné.
Vargová skonštatovala, že išlo o spoločný vývoj na oboch stranách. "Bolo to uvedomenie si, že okrem humanitárnej, finančnej a vojenskej pomoci musíme vyslať jasný politický signál, že Ukrajina je vítaná v našom zoskupení. Ale bolo tu aj objektívne zhodnotenie zo strany eurokomisie, do akej miery Ukrajinci plnia predvstupové kritéria a štandardy, a mohla vyhodnotiť mieru ich pokroku, čo vôbec nie je ľahké v prípade krajiny, ktorá čelí vojne. Toto pomohlo členským krajinám objektívne sa rozhodnúť," vysvetlila.
Dodala, že v tomto zmysle treba Ukrajinu oceniť, lebo nie je bežné, aby krajina vo vojne dokázala tak dobre fungovať po administratívnej stránke.
Veľvyslankyňa spresnila, že EÚ pozná silné, ale aj slabé stránky ukrajinskej strany a v ďalšom procese bude sledovať tie slabé. Najmä zavádzanie už prebratej európskej legislatívy do praxe. Ukrajina stihla pred vojnou prebrať 70 percent spoločnej legislatívy EÚ, dôležité však bude tieto zákony implementovať. "Na toto budú dávať ostatné krajiny veľký dôraz. Udelenie kandidátskeho štatútu je len prvý krôčik a potom nasleduje dlhá cesta k členstvu. Tu budú členovia EÚ veľmi obozretní, aby krajiny, ktoré pristupujú, dokázali naplniť to, k čomu sa zaviazali," uzavrela Vargová v rozhovore.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Veľvyslankyňa pripomenula, že veľvyslanci a ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v priebehu tohto týždňa jednohlasne súhlasili s udelením kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku. Pri Gruzínsku je pozícia odlišná v tom, že musí splniť niektoré podmienky, aby mu tiež mohli neskôr tento štatút udeliť.
"Neznamená to však, že Ukrajine a Moldavsku už nie sú stanovené žiadne priority. Majú jasne vymenované oblasti, v ktorých musia urobiť pokrok," uviedla.
Európska komisia tento pokrok opíše v rámci stáleho mechanizmu vyhodnocovania na jar 2023 a na základe tohto hodnotenia navrhne ďalší postup pre každú z krajín.
Vargová upozornila, že Slovensko dlho presadzovalo, aby Ukrajina tento štatút získala, lebo je "v našom najvyššom záujme", aby naša susedná krajina bola stabilná, prosperujúca a vyznávala rovnaké hodnoty ako členské krajiny EÚ. "Veríme, že práve udelenie kandidátskeho štatútu posunie Ukrajinu bližšie k našim štandardom a pravidlám a rozšíri priestor demokracie a hodnôt aj smerom na východ od nás," opísala situáciu.
Podľa jej slov v EÚ ako celku nastal zaujímavý názorový posun od marca tohto roka, od neformálneho summitu EÚ vo Versaille, na ktorom viaceré členské krajiny spochybňovali možnosť získania kandidátskeho štatútu pre tri štáty Východného partnerstva. Teraz s tým súhlasia všetci v Únii, čo má potvrdiť aj vo štvrtok summit v Bruseli. Vargová tvrdí, že Ukrajina a jej lídri sa v tomto období snažili usilovne presvedčiť EÚ, že to s európskou integráciou myslia vážne, a aj séria oficiálnych návštev lídrov krajín a inštitúcií EÚ v Kyjeve naznačovala, že je to možné.
Vargová skonštatovala, že išlo o spoločný vývoj na oboch stranách. "Bolo to uvedomenie si, že okrem humanitárnej, finančnej a vojenskej pomoci musíme vyslať jasný politický signál, že Ukrajina je vítaná v našom zoskupení. Ale bolo tu aj objektívne zhodnotenie zo strany eurokomisie, do akej miery Ukrajinci plnia predvstupové kritéria a štandardy, a mohla vyhodnotiť mieru ich pokroku, čo vôbec nie je ľahké v prípade krajiny, ktorá čelí vojne. Toto pomohlo členským krajinám objektívne sa rozhodnúť," vysvetlila.
Dodala, že v tomto zmysle treba Ukrajinu oceniť, lebo nie je bežné, aby krajina vo vojne dokázala tak dobre fungovať po administratívnej stránke.
Veľvyslankyňa spresnila, že EÚ pozná silné, ale aj slabé stránky ukrajinskej strany a v ďalšom procese bude sledovať tie slabé. Najmä zavádzanie už prebratej európskej legislatívy do praxe. Ukrajina stihla pred vojnou prebrať 70 percent spoločnej legislatívy EÚ, dôležité však bude tieto zákony implementovať. "Na toto budú dávať ostatné krajiny veľký dôraz. Udelenie kandidátskeho štatútu je len prvý krôčik a potom nasleduje dlhá cesta k členstvu. Tu budú členovia EÚ veľmi obozretní, aby krajiny, ktoré pristupujú, dokázali naplniť to, k čomu sa zaviazali," uzavrela Vargová v rozhovore.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)