Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 24. december 2024Meniny má Adam a Eva
< sekcia Zahraničie

Vatikán plánuje do leta vyhlásiť Roberta Schumana za ctihodného

Robert Schuman, archívna snímka. Foto: robert-schuman.eu

Vyhlásenie za ctihodného - čo je prvý krok k blahorečeniu, po ktorom môže nasledovať kanonizácia - zahŕňa dôkladné preskúmanie života danej osoby, a to najmä historikmi a teológmi.

Vatikán 9. apríla (TASR) - Pápež František by už v júni mohol uzavrieť prvú etapu procesu blahorečenia Roberta Schumana, jedného z otcov-zakladateľov Európskej únie a oddaného, i keď diskrétneho katolíka, informovala v piatok agentúra AFP.

Podľa arcibiskupa Marcella Semerara, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, sa očakáva, že biskupi a kardináli, ktorí sú členmi tohto dikastéria, potvrdia "hrdinské cnosti" francúzskeho politika v priebehu apríla. Pápež by následne Schumana mal vyhlásiť za ctihodného, a to "v júni" alebo "minimálne pred letom," uviedol kardinál Semeraro.

Vyhlásenie za ctihodného - čo je prvý krok k blahorečeniu, po ktorom môže nasledovať kanonizácia - zahŕňa dôkladné preskúmanie života danej osoby, a to najmä historikmi a teológmi.

Snahy o začatie procesu blahorečenia Roberta Schumana sa začali v roku 1990 vo francúzskej diecéze Metz, kde politik žil. O 14 rokov neskôr, v roku 2004, sa jeho prípadu začali venovať v Ríme.

Francúzske periodikum La Croix píše o Schumanovi ako presvedčenom katolíkovi, ktorý mal blízko k františkánskej spiritualite, a bol jedným z architektov francúzsko-nemeckého zmierenia.

Narodil sa v Luxemburgu v roku 1886 a prihlásili ho k nemeckej národnosti. Po prvej svetovej vojne sa stal Francúzom a do parlamentu vstúpil ako poslanec za kraj Moselle.

Hlavná časť jeho kariéry sa odohrala po druhej svetovej vojne, keď sa ako minister zahraničných vecí (1948-52) usiloval o zblíženie oboch bývalých nepriateľov - Francúzska a Nemecka - a 9. mája 1950 prišiel s Vyhlásením o novom usporiadaní Európy, známom ako Schumanova deklarácia. Tento dokument o hospodárskej únii medzi Nemeckom a Francúzskom položil základy dnešnej Európskej únie.

Schuman "vedel vo svojej politickej misii uplatniť slová evanjelia: odpustiť nepriateľom," uviedol duchovný Cédric Burgun, ktorý bol štyri roky predsedom združenia Saint-Benoît snažiaceho sa o Schumanovu kanonizáciu. "To, čo urobil pre francúzsko-nemecké zmierenie, je z hľadiska politiky neuveriteľným znakom nádeje," dodal Burgun.

AFP napísala, že blahorečenie tohto - alebo akéhokoľvek - politika môže byť pre niekoho prekvapujúce, ale duchovný Bernard Ardura, ktorý má v Ríme na starosti francúzske kanonizácie, túto kandidatúru obhajuje.

"Schuman zasvätil svoj život službe spoločnému dobru, hľadaniu mieru a zmierenia s Nemeckom, aby vytvoril spoločenstvo európskych štátov," uviedol Ardura pre agentúru AFP.

"Schumanova práca spočívala v ukončení cyklu vojnového pekla, ponižujúcej porážky, túžby po pomste a ďalších vojen", ktoré sa začalo, keď v roku 1870 Prusi porazili Francúzsko.

Myšlienku spoločného európskeho projektu podporovali pápeži už od Pia XII., ktorého pontifikát zahŕňal aj druhú svetovú vojnu. Kritizovali však súčasne sekularizmus tejto idey.

Takým bol napr. pápež Benedikt XVI., ktorý na svojej prvej všeobecnej audiencii na Námestí sv. Petra v roku 2005 vyzdvihol kresťanské korene Európy. Rok predtým Vatikán vyjadril poľutovanie nad absenciou výslovného odkazu na kresťanské korene Európy v návrhu európskej ústavy.

Súčasný pápež František, prvý latinskoamerický pontifik v histórii a syn talianskych prisťahovalcov v Argentíne, dáva prednosť európskej multikultúrnej identite a snaží sa upozorňovať na práva migrantov, uviedla AFP.