Spolupracovníci Kalesnikovej sa domnievajú, že snímky boli urobené vo väzenskej nemocnici.
Autor TASR
Minsk 13. novembra (TASR) - Väznenej poprednej predstaviteľke bieloruskej opozície Maryji Kalesnikavovej v utorok umožnili, aby sa po dlhom období bez akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom nakrátko stretla so svojím otcom. Na verejnosť tak prenikli jej prvé fotografie po vyše roku, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
Dve fotografie Kalesnikovej, jednu s jej otcom a jednu len jej samotnej, zverejnil na sieti Telegram Raman Pratasevič, niekdajší väznený disident, ktorý tvrdí, že v súčasnosti pôsobí ako sprostredkovateľ medzi bieloruskými úradmi a Bielorusmi žijúcimi v zahraničnom exile. Spolupracovníci Kalesnikovej sa domnievajú, že snímky boli urobené vo väzenskej nemocnici.
"Hlboko sa mi uľavilo, že Maryji Kalesnikavovej bolo umožnené stretnúť sa s otcom. Vyše 600 dní ju držali v izolácii, o hlade a bez kontaktu s jej rodinou," napísala na platforme X exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská.
Cichanovskej spolupracovník pre agentúru Reuters uviedol, že k stretnutiu zrejme došlo v dôsledku tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva. Nič však podľa neho nenasvedčuje tomu, že by sa schyľovalo k prepusteniu Kalesnikavovej alebo iných popredných väznených predstaviteľov bieloruského disentu.
Kalesnikavová je politickou aktivistkou a jednou z líderiek bieloruskej opozície. Pred prezidentskými voľbami v roku 2020 bola koordinátorkou predvolebného štábu Viktara Babaryku, ktorému však napokon úrady znemožnili kandidovať. Kalesnikavová následne vo voľbách podporila práve Cichanovskú, ktorá podľa tvrdení opozície v hlasovaní porazila dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka, vyhláseného ústrednou volebnou komisiou za volebného víťaza. Západ však Lukašenka ako prezidenta Bieloruska neuznáva.
Krátko po voľbách, 7. septembra 2020, Kalesnikavovú v Minsku uniesli maskovaní muži, ktorí ju vzali k ukrajinským hraniciam a prikázali jej ich prekročiť. Ona to však urobiť odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju previezli späť do Minska a uväznili. V roku 2021 ju súd v Minsku odsúdil na 11 rokov väzenia, pričom ju uznal za vinnú zo sprisahania s cieľom získať moc a ďalších trestných činov.
Ľudskoprávne organizácie považujú Kalesnikavovú za politickú väzenkyňu, poprední svetoví politici žiadajú jej prepustenie na slobodu. Jej spolupracovníci vrátane Cichanovskej koncom augusta tvrdili, že aktivistka je v alarmujúcom zdravotnom stave. Tvrdili, že veľmi schudla a držia ju v izolácii v hrozných podmienkach, pričom správy o nej mali len na základe výpovedí jej spoluväzňov.
Dve fotografie Kalesnikovej, jednu s jej otcom a jednu len jej samotnej, zverejnil na sieti Telegram Raman Pratasevič, niekdajší väznený disident, ktorý tvrdí, že v súčasnosti pôsobí ako sprostredkovateľ medzi bieloruskými úradmi a Bielorusmi žijúcimi v zahraničnom exile. Spolupracovníci Kalesnikovej sa domnievajú, že snímky boli urobené vo väzenskej nemocnici.
"Hlboko sa mi uľavilo, že Maryji Kalesnikavovej bolo umožnené stretnúť sa s otcom. Vyše 600 dní ju držali v izolácii, o hlade a bez kontaktu s jej rodinou," napísala na platforme X exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská.
Cichanovskej spolupracovník pre agentúru Reuters uviedol, že k stretnutiu zrejme došlo v dôsledku tlaku zo strany medzinárodného spoločenstva. Nič však podľa neho nenasvedčuje tomu, že by sa schyľovalo k prepusteniu Kalesnikavovej alebo iných popredných väznených predstaviteľov bieloruského disentu.
Kalesnikavová je politickou aktivistkou a jednou z líderiek bieloruskej opozície. Pred prezidentskými voľbami v roku 2020 bola koordinátorkou predvolebného štábu Viktara Babaryku, ktorému však napokon úrady znemožnili kandidovať. Kalesnikavová následne vo voľbách podporila práve Cichanovskú, ktorá podľa tvrdení opozície v hlasovaní porazila dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka, vyhláseného ústrednou volebnou komisiou za volebného víťaza. Západ však Lukašenka ako prezidenta Bieloruska neuznáva.
Krátko po voľbách, 7. septembra 2020, Kalesnikavovú v Minsku uniesli maskovaní muži, ktorí ju vzali k ukrajinským hraniciam a prikázali jej ich prekročiť. Ona to však urobiť odmietla a namiesto toho roztrhala svoj pas. Následne ju previezli späť do Minska a uväznili. V roku 2021 ju súd v Minsku odsúdil na 11 rokov väzenia, pričom ju uznal za vinnú zo sprisahania s cieľom získať moc a ďalších trestných činov.
Ľudskoprávne organizácie považujú Kalesnikavovú za politickú väzenkyňu, poprední svetoví politici žiadajú jej prepustenie na slobodu. Jej spolupracovníci vrátane Cichanovskej koncom augusta tvrdili, že aktivistka je v alarmujúcom zdravotnom stave. Tvrdili, že veľmi schudla a držia ju v izolácii v hrozných podmienkach, pričom správy o nej mali len na základe výpovedí jej spoluväzňov.