Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskum podľa nej ukázal, že LGBTQ+ identita môže predstavovať vyššie ohrozenie zdravia.
Autor TASR
Brno 24. januára (TASR) - Štyridsať percent ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou či genderovou identitou v Česku sa nachádza v silnom až extrémnom riziku depresivity. Takmer 30 percent si myslí, že ich život nemá zmysel. Vyplýva to z výskumu o zdraví osôb s menšinovou sexuálnou orientáciou či genderovou identitou, ktorému sa venujú vedci z Inštitútu pre psychologický výskum (INPSY) na Masarykovej univerzite v Brne. Spravodajkyňu TASR v Česku o tom informoval hovorca MU Radim Sajbot.
Zo zahraničných štúdií podľa českých vedcov vyplýva, že LGBTQ+ ľudia sú v oblasti psychického zdravia ohrozenou populáciou. Preto sa rozhodli ich zdravie zmonitorovať aj v ČR. "Na miestne pomery ide o unikátny počin, pretože na výskume sa zúčastnilo viac než 3300 osôb, čo je najrobustnejší výskum na túto tému v Česku," vysvetlila organizátorka výskumu Andrea Stašek.
Cieľom bolo podľa jej slov získať aktuálne dáta z miestneho prostredia a zároveň priniesť informácie, ktoré by pomohli v debate, prevencii a starostlivosti.
Výsledky výskumu podľa vedcov odhalili závažné čísla. "Medzi trans- a nebinárnymi ľuďmi sa nachádza vo vysokom až extrémnom riziku depresivity zhruba polovica z nich, podobne sú na tom pansexuálni a asexuálni ľudia. O niečo menej ohrozenou skupinou sú gayovia a lesby, z ktorých sa v takomto riziku vyskytuje 30 percent," načrtli výsledky štúdie.
Podľa Andrey Stašek sú známky depresivity často spojené so zvýšenou osamelosťou, stratou zmyslu života a nízkou sebahodnotou. Zo získaných dát vyplýva, že 26 percent LGBTQ+ ľudí takmer stále cíti, že ich život nemá zmysel, a zníženú sebahodnotu zažíva 33 percent respondentov.
Výskum podľa nej ukázal, že LGBTQ+ identita môže predstavovať vyššie ohrozenie zdravia. Ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú riziko depresivity, boli nízky socioekonomický status, nižší vek či život v obci do 100.000 obyvateľov. Naopak, najmenej ohrození boli ľudia, ktorí žili v spoločnej domácnosti s partnerom, mali vyšší socioekonomický status, boli starší než 25 rokov a žili vo väčšom meste.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Zo zahraničných štúdií podľa českých vedcov vyplýva, že LGBTQ+ ľudia sú v oblasti psychického zdravia ohrozenou populáciou. Preto sa rozhodli ich zdravie zmonitorovať aj v ČR. "Na miestne pomery ide o unikátny počin, pretože na výskume sa zúčastnilo viac než 3300 osôb, čo je najrobustnejší výskum na túto tému v Česku," vysvetlila organizátorka výskumu Andrea Stašek.
Cieľom bolo podľa jej slov získať aktuálne dáta z miestneho prostredia a zároveň priniesť informácie, ktoré by pomohli v debate, prevencii a starostlivosti.
Výsledky výskumu podľa vedcov odhalili závažné čísla. "Medzi trans- a nebinárnymi ľuďmi sa nachádza vo vysokom až extrémnom riziku depresivity zhruba polovica z nich, podobne sú na tom pansexuálni a asexuálni ľudia. O niečo menej ohrozenou skupinou sú gayovia a lesby, z ktorých sa v takomto riziku vyskytuje 30 percent," načrtli výsledky štúdie.
Podľa Andrey Stašek sú známky depresivity často spojené so zvýšenou osamelosťou, stratou zmyslu života a nízkou sebahodnotou. Zo získaných dát vyplýva, že 26 percent LGBTQ+ ľudí takmer stále cíti, že ich život nemá zmysel, a zníženú sebahodnotu zažíva 33 percent respondentov.
Výskum podľa nej ukázal, že LGBTQ+ identita môže predstavovať vyššie ohrozenie zdravia. Ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú riziko depresivity, boli nízky socioekonomický status, nižší vek či život v obci do 100.000 obyvateľov. Naopak, najmenej ohrození boli ľudia, ktorí žili v spoločnej domácnosti s partnerom, mali vyšší socioekonomický status, boli starší než 25 rokov a žili vo väčšom meste.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
