Haag/Bratislava 31. marca (TASR) – Prvenstvo v legalizovaní dobrovoľnej eutanázie patrí Austrálskemu Severnému teritóriu. Zákon, ktorý na tomto území vstúpil do platnosti v roku 1996, však po deviatich mesiacoch zrušili. Ďalšou krajinou, ktorá za veľmi špecifických podmienok uzákonila možnosť dobrovoľne ukončiť ľudský život, sa stalo Holandsko.

V piatok, 1. apríla, uplynie 20 rokov od momentu, keď v Holandsku nadobudol účinnosť "Zákon o ukončení života na žiadosť a asistovanej samovražde."

Eutanázia bola síce v Holandsku oficiálne zlegalizovaná v roku 2002, no ilegálnym spôsobom sa v tejto krajine uskutočňovala už desaťročia predtým. Právnu diskusiu o eutanázii v Holandsku odštartoval "prípad Postma" z roku 1973. Týkal sa lekárky, ktorá protiprávne aplikovala svojej ťažko chorej matke smrtiacu injekciu, pričom jej matka ju o to niekoľkokrát žiadala a sama sa taktiež pokúsila o samovraždu.

V roku 1994 Holandsko prijalo zákon, ktorý zaväzoval lekárov nahlasovať všetky prípady eutanázie úradom, ktoré potom rozhodovali o trestnom stíhaní lekára. Eutanázia stále zostávala trestným činom, za ktorý hrozil maximálny trest 12 rokov väzenia.

Celonárodnú diskusiu o tejto téme, ktorá trvala takmer 30 rokov, ukončil až zákon, ktorý bol v holandskom parlamente prijatý 10. apríla 2001, teda takmer rok predtým, ako vstúpil do platnosti.

Foto: TASR/AP

Návrh zákona, ktorý vypracovala vtedajšia ministerka zdravotníctva a členka politickej strany Democrats 66 (D66) Els Borstová, podporilo viac ako 90 percent holandského obyvateľstva. Ozvali sa aj hlasy, ktoré boli zásadne proti eutanázii. Pred rozpravou dostal senát viac ako 60.000 listov vyzývajúcich zákonodarcov k tomu, aby hlasovali proti návrhu zákona.

Prevažne kresťanskí protestujúci považovali eutanáziu za útok na posvätnosť života. Odporcovia vtedy poukazovali na paralely s nacistickým Nemeckom. Holandskí lekári síce získali povolenie ukončiť život človeka, no za dodržiavania prísnych pravidiel, inak by im hrozilo trestné stíhanie.

Nové právne predpisy, ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2002 stanovili nasledovné podmienky: Lekár nebude stíhaný za ukončenie života človeka, prípadne umožnenie výkonu práva na smrť pacientovi za predpokladu, že je presvedčený o dobrovoľnej a dôsledne zváženej žiadosti chorého. Ten musí byť informovaný o svojom zdravotnom stave a prognóze jeho vývoja, taktiež musí trpieť smrteľnou chorobou a čeliť "nepretržitému a neznesiteľnému" utrpeniu.

Povolenie eutanázie je podmienené úsudkom doktora aj pacienta o tom, že neexistuje žiadna možnosť na zlepšenie stavu. Podmienkou je tiež, že vyšetrenie musí vykonať aj ďalší nezávislý lekár a potvrdiť, že stav a utrpenie chorého sú, respektíve budú neznesiteľné a bez vyhliadky na zlepšenie. Výkon sa musí realizovať s najvyššou starostlivosťou a ukončenie života musí prebehnúť medicínsky vhodným spôsobom v prítomnosti lekára.

O dobrovoľné ukončenie života môže žiadať iba pacient starší ako 12 rokov, no pokiaľ nedovŕšil vek dospelosti, musí spĺňať ďalšie špecifické kritériá.

Zákon tiež stanovil, že kontrolovanie vykonávania ukončenia života a asistovaných samovrážd majú v rukách Miestne kontrolné výbory.

Podľa portálu DutchNews.nl bolo v roku 2020 v Holandsku zaznamenaných 6938 prípadov eutanázie. Holandská vláda v októbri 2020 oznámila, že chystá legalizáciu eutanázie nevyliečiteľne chorých detí vo veku od jedného do 12 rokov.

Španielsko sa stalo v marci minulého roka v poradí štvrtou a zatiaľ poslednou krajinou Európskej únie, ktorá legalizovala eutanáziu a asistovanú samovraždu. Nasledovalo tak Holandsko, Belgicko i Luxembursko.