Londýn 15. apríla (TASR) – Ľudia, ktorí sa často nechávajú vyrušovať svojimi mobilnými telefónmi, si v prípade ich absencie vo svojej blízkosti nájdu iné spôsoby prokrastinácie, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy žurnálu Frontiers in Computer Science a portálu TechXplore.

Maxi Heitmayer z London School of Economics (LSE) skúmal, či umiestnenie smartfónov tesne mimo dosah osôb ovplyvní ich používanie na aktivity nesúvisiace s prácou. Výsledky 28. marca zverejnil vedecký žurnál Frontiers in Computer Science.

"Štúdia preukazuje, že odloženie mobilu nemusí stačiť na zníženie miery vyrušovania a prokrastinácie či na zvýšenie sústredenia. Problém nepramení zo zariadenia, ale zo stereotypov a návykov, ktoré sme si pri nich vytvorili," uvádza Heitmayer.

Vzorku štúdie tvorilo 22 osôb, ktoré dva dni osamote pracovali vo zvukotesnej miestnosti. Účastníci si so sebou priniesli všetky zariadenia potrebné na prácu, vždy najmenej mobil a notebook. Nastavenia upozornení si ponechali nezmenené a výskumník na ne nemal žiadny vplyv.

Jediný rozdiel bol vo vzdialenosti medzi účastníkmi a ich smartfónmi. V prvom prípade ho mali položený na svojom pracovnom stole, v druhom na samostatnom stole vzdialenom 1,5 metra.

Keď bol mobil ďalej, klesla miera jeho používania, miera vyrušovania však zostala zachovaná a účastníci namiesto nich viac využívali notebooky. Účastníci pracovali rovnaký čas bez ohľadu na to, kde sa mobily nachádzali.

Smartfóny sú podľa štúdie preferovaným zariadením odvádzajúcim pozornosť. Heitmayer vidí dôvod v množstve ich funkcií – od komunikácie s blízkymi cez prehrávanie hudby až po získavanie informácií. Počítače podľa vedca nie sú také obľúbené, pretože mobily lepšie padnú do ruky a sú ľahšie prenosné.

Aj keď upozornenia možno optimalizovať či úplne vypnúť, Heitmayer tvrdí, že v dohľadnej dobe sa ľudstvo mobilov len tak ľahko nevzdá, pretože sú navrhnuté na odvádzanie pozornosti.

„Korporácie úplne zámerne vyvíjajú najväčších žrútov pozornosti v mobiloch tak, aby výrazne profitovali z našich zlyhávajúcich pokusov odolať pokušeniu použiť ich,“ vysvetľuje.

Podľa vedca by sa budúce snahy mali sústrediť na ochranu najmä mladých používateľov.

„Sú to nesmierne užitočné zariadenia schopné podporovať učenie a tvorivosť. Ich negatívne účinky však robia problémy i väčšine dospelých, preto ich proste nemôžeme ignorovať,“ uzatvára Heitmayer.