Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štúdiu zverejnenú začiatkom septembra vo vedeckom žurnále Science vypracoval tím vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorý viedol doktor C'-chao Ou.
Autor TASR
Washington 18. septembra (TASR) – Bežné potravinárske farbivo dokáže dočasne spriehľadniť kožu a svaly. Postup ešte nebol vyskúšaný na ľuďoch, v prípade úspechu by však mohol pomôcť pri lokalizácii zranení či nádorov, informuje TASR na základe správy zverejnenej vedeckým žurnálom Science a denníkom The Guardian.
Štúdiu zverejnenú začiatkom septembra vo vedeckom žurnále Science vypracoval tím vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorý viedol doktor C'-chao Ou.
Svetlo sa pri prenikaní biologickými tkanivami do veľkej miery rozptyľuje. Dôvodom sú rôzne zložky tvoriace tkanivá, napríklad tuky alebo jadrá buniek. Každá zložka má iný index lomu svetla, čo spôsobuje, že svetlo sa pri prechode medzi jednotlivými indexami lomu ohýba. Tkanivá sa vďaka tomu stávajú nepriehľadnými.
Tím doktora Ou pracoval s teóriou, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať ako nezmysel. Podľa nej môžu niektoré silno absorbujúce farbivá uľahčiť prechod svetla konkrétnej vlnovej dĺžky cez kožu a iné tkanivá. Farbivá totiž menia index lomu tkanív, ktoré ich pohltili, čo umožňuje vedcom zjednotiť rôzne indexy lomu svetla a potlačiť tak jeho rozptyl.
Vedci preto vykonali niekoľko pokusov, ktorými túto teóriu overovali. Brušnú časť myší potreli roztokom tartrazínu, syntetického citrónovožltého azofarbiva využívaného najmä v potravinárstve. Má priradený kód E 102 a využíva sa napríklad v kukuričných lupienkoch. Potretá koža sa v červenom svetle javila ako priehľadná a vedci jasne uvideli pečeň, močový mechúr a ďalšie vnútornosti.
Pri inom pokuse vedci farbivom potreli oholenú kožu na lebke myší a pomocou techniky zvanej kontrastné zobrazovanie laserovými bodmi (Laser speckle contrast imaging – LSCI) sledovali obehovú sústavu a cievy.
Koža po umytí farbiva opäť nadobudla prirodzenú farbu a efekt sa vytratil, uvádzajú autori štúdie.
Procedúra má aj svoje negatíva – farbivá dokážu zjednotiť indexy lomov iba v tkanivách, do ktorých dokážu preniknúť. Ak je napríklad tuková vrstva príliš hrubá, farbivo ňou neprenikne a tkanivo bude priehľadné iba do istej hĺbky. Odpoveďou by mohlo byť vstrekovanie farbív do tkanív.
Postup ešte nebol testovaný na ľuďoch a autori štúdie budú musieť preukázať jeho bezpečnosť najmä v prípade potenciálneho vstrekovania farbív pod kožu. Výskumníci však tvrdia, že to môže mať široké využitie a pomôcť nielen pri lokalizácii zranení, ale napríklad aj pri monitorovaní porúch trávenia, hľadaní nádorov alebo žily pred odberom krvi.
Štúdiu zverejnenú začiatkom septembra vo vedeckom žurnále Science vypracoval tím vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorý viedol doktor C'-chao Ou.
Svetlo sa pri prenikaní biologickými tkanivami do veľkej miery rozptyľuje. Dôvodom sú rôzne zložky tvoriace tkanivá, napríklad tuky alebo jadrá buniek. Každá zložka má iný index lomu svetla, čo spôsobuje, že svetlo sa pri prechode medzi jednotlivými indexami lomu ohýba. Tkanivá sa vďaka tomu stávajú nepriehľadnými.
Tím doktora Ou pracoval s teóriou, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať ako nezmysel. Podľa nej môžu niektoré silno absorbujúce farbivá uľahčiť prechod svetla konkrétnej vlnovej dĺžky cez kožu a iné tkanivá. Farbivá totiž menia index lomu tkanív, ktoré ich pohltili, čo umožňuje vedcom zjednotiť rôzne indexy lomu svetla a potlačiť tak jeho rozptyl.
Vedci preto vykonali niekoľko pokusov, ktorými túto teóriu overovali. Brušnú časť myší potreli roztokom tartrazínu, syntetického citrónovožltého azofarbiva využívaného najmä v potravinárstve. Má priradený kód E 102 a využíva sa napríklad v kukuričných lupienkoch. Potretá koža sa v červenom svetle javila ako priehľadná a vedci jasne uvideli pečeň, močový mechúr a ďalšie vnútornosti.
Pri inom pokuse vedci farbivom potreli oholenú kožu na lebke myší a pomocou techniky zvanej kontrastné zobrazovanie laserovými bodmi (Laser speckle contrast imaging – LSCI) sledovali obehovú sústavu a cievy.
Koža po umytí farbiva opäť nadobudla prirodzenú farbu a efekt sa vytratil, uvádzajú autori štúdie.
Procedúra má aj svoje negatíva – farbivá dokážu zjednotiť indexy lomov iba v tkanivách, do ktorých dokážu preniknúť. Ak je napríklad tuková vrstva príliš hrubá, farbivo ňou neprenikne a tkanivo bude priehľadné iba do istej hĺbky. Odpoveďou by mohlo byť vstrekovanie farbív do tkanív.
Postup ešte nebol testovaný na ľuďoch a autori štúdie budú musieť preukázať jeho bezpečnosť najmä v prípade potenciálneho vstrekovania farbív pod kožu. Výskumníci však tvrdia, že to môže mať široké využitie a pomôcť nielen pri lokalizácii zranení, ale napríklad aj pri monitorovaní porúch trávenia, hľadaní nádorov alebo žily pred odberom krvi.
