Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Doteraz najstarším dôkazom o lukostreľbe boli šípy v nemeckom Stellmoore spred 10.000 až 12.000 rokov.
Autor TASR
Washington 1. marca (TASR) - Jaskyňa Mandrin v južnom Francúzsku poskytla dôkazy, že prví ľudia používali luky a šípy v Európe už v období asi pred 54.000 rokmi. To je oveľa skôr, ako bolo doteraz známe. TASR informuje podľa správ agentúry AFP a vedeckého časopisu Nature.
Doteraz najstarším dôkazom o lukostreľbe boli šípy v nemeckom Stellmoore spred 10.000 až 12.000 rokov. Výskum publikovaný nedávno v časopise Science Advances posúva prvú známu lukostreľbu v Európe omnoho ďalej do minulosti.
Najnovší objav pochádza z jaskyne Mandrin v údolí rieky Rhôna v južnom Francúzsku. Archeológovia ju skúmajú od roku 1990, pričom nálezy sa podľa jednotlivých vrstiev datujú do minulosti až 80.000 rokov.
Vo "vrstve E" datovanej do obdobia asi pred 54.000 rokmi sa už našli dôkazy o striedaní prítomnosti neandertálcov a príslušníkov rodu Homo sapiens. Výskumníci tiež zistili, že nájdené pazúriky sú opracované precíznejšie ako tie vo vrstvách nad a pod ňou. Niektoré ich poškodenia mohli vzniknúť iba nárazom pri vysokej rýchlosti.
To bolo kľúčom pre hypotézu o používaní lukov a šípov, pretože drevo, koža, živice a šľachy sa na miestach nálezov zachovali iba zriedkavo. Časť hrotov bola menšia ako jednocentová minca. Vedci ich napodobeniny použili ako hroty šípov pri streľbe s replikou luku na mŕtve kozy.
"Nemohli sme ich hádzať iným spôsobom ako lukom, pretože boli príliš malé a príliš ľahké na to, aby efektívne fungovali," povedala Laure Metzová z Univerzity Aix Marseille. Spolu s kultúrnym antropológom Ludovicom Slimakom z univerzity v Toulouse je spoluautorkou štúdie v Science Advances. "Jediný spôsob, ako to fungovalo, bol luk," dodala.
"Zlomeniny na mnohých (pazúrikoch), ale nie na všetkých, boli zlomeniny po náraze. A boli práve na ich špičke," povedala Metzová. Nájdené nálezy tiež naznačujú, že neandertálci a Homo sapiens sa v jaskyni pravdepodobne v určitom čase stretli.
"Technológie používané týmito dvoma populáciami boli hlboko odlišné, čo ilustruje pozoruhodnú výhodu pre moderné populácie (Homo sapiens) počas ich expanzie na európsky kontinent," uviedli vedci.
Doteraz najstarším dôkazom o lukostreľbe boli šípy v nemeckom Stellmoore spred 10.000 až 12.000 rokov. Výskum publikovaný nedávno v časopise Science Advances posúva prvú známu lukostreľbu v Európe omnoho ďalej do minulosti.
Najnovší objav pochádza z jaskyne Mandrin v údolí rieky Rhôna v južnom Francúzsku. Archeológovia ju skúmajú od roku 1990, pričom nálezy sa podľa jednotlivých vrstiev datujú do minulosti až 80.000 rokov.
Vo "vrstve E" datovanej do obdobia asi pred 54.000 rokmi sa už našli dôkazy o striedaní prítomnosti neandertálcov a príslušníkov rodu Homo sapiens. Výskumníci tiež zistili, že nájdené pazúriky sú opracované precíznejšie ako tie vo vrstvách nad a pod ňou. Niektoré ich poškodenia mohli vzniknúť iba nárazom pri vysokej rýchlosti.
To bolo kľúčom pre hypotézu o používaní lukov a šípov, pretože drevo, koža, živice a šľachy sa na miestach nálezov zachovali iba zriedkavo. Časť hrotov bola menšia ako jednocentová minca. Vedci ich napodobeniny použili ako hroty šípov pri streľbe s replikou luku na mŕtve kozy.
"Nemohli sme ich hádzať iným spôsobom ako lukom, pretože boli príliš malé a príliš ľahké na to, aby efektívne fungovali," povedala Laure Metzová z Univerzity Aix Marseille. Spolu s kultúrnym antropológom Ludovicom Slimakom z univerzity v Toulouse je spoluautorkou štúdie v Science Advances. "Jediný spôsob, ako to fungovalo, bol luk," dodala.
"Zlomeniny na mnohých (pazúrikoch), ale nie na všetkých, boli zlomeniny po náraze. A boli práve na ich špičke," povedala Metzová. Nájdené nálezy tiež naznačujú, že neandertálci a Homo sapiens sa v jaskyni pravdepodobne v určitom čase stretli.
"Technológie používané týmito dvoma populáciami boli hlboko odlišné, čo ilustruje pozoruhodnú výhodu pre moderné populácie (Homo sapiens) počas ich expanzie na európsky kontinent," uviedli vedci.
