Rím 23. novembra (TASR) – Skutočný Drakula pravdepodobne ronil krvavé slzy, uvádza štúdia zverejnená medzinárodným tímom výskumníkov v odbornom časopise Analytical Chemistry. Vedci skúmali listy, ktoré napísal Vlad III., známy aj ako Drăculea alebo Ţepeş (Cepeš – Narážač). TASR informuje podľa správy servera Popular Mechanics.

Každý človek zanecháva na predmetoch, ktorých sa dotkne, stopové množstvo biologického materiálu. Čím viac a dlhšie sa človek predmetov dotýka, tým viac materiálu na predmete zanechá. Medzinárodný tím vedcov preto skúmal tri listy, o ktorých bolo známe, že ich napísal Vlad III. Vedci predpokladali, že šľachtic na listoch zanechal najväčšie množstvo materiálu, pretože mal na nich pri písaní položenú ruku.

Tím vzorky odobral pomocou etylénvinylacetátu (EVA) a následne ich analyzoval pomocou hmotnostnej spektrometrie. Analýza odhalila približne 100 ľudských peptidov (organických chemických zlúčenín viacerých aminokyselín). Vedci z nich vychádzali pri určovaní chorôb, ktorými Vlad III. trpel – a bolo ich prekvapivo veľa.

Štúdia uvádza, že šľachtica trápil respiračný alebo kožný zápal, prípadne oba zároveň. Okrem toho mal pravdepodobne hemolakriu, čo je medicínske pomenovanie stavu, keď postihnutá osoba roní krvavé slzy. Hemolakria môže mať niekoľko príčin, často ju spôsobujú zápaly oka.

Vlad III. mohol trpieť niekoľkými vzájomne nesúvisiacimi ochoreniami, zároveň však všetky príznaky možno vysvetliť aj sarkoidózou.

Slovenská aliancia zriedkavých chorôb (SAZCH) uvádza, že sarkoidóza je zriedkavé multisystémové ochorenie, pre ktoré je charakteristický rast malých zhlukov zápalových buniek – granulómov. Tie sa môžu objaviť kdekoľvek v tele a môžu meniť normálnu štruktúru a pravdepodobne aj funkciu postihnutého orgánu. Granulómy sa najčastejšie objavujú v pľúcach a lymfatických uzlinách v oblasti hrudníka, choroba však môže ovplyvniť aj kožu, srdce, oči, nervy a ďalšie orgány.

Príznaky sarkoidózy sa líšia v závislosti od zasiahnutého orgánu. Ak zasiahne pľúca, môže vyvolávať pretrvávajúci suchý kašeľ a dýchavičnosť. Na koži môže vytvárať svetlejšie a tmavšie oblasti či vyrážku s červenými alebo červenofialovými hrčkami. Ak ochorenie zasiahne oči, môže spôsobovať rozmazané videnie, silné začervenanie i citlivosť na svetlo.

Okrem uvedených príznakov však sarkoidóza môže zapríčiniť aj hemolakriu, uvádza štúdia zverejnená serverom National Library of Medicine skúmajúca prípad 21-ročnej ženy, ktorá tiež ronila krvavé slzy.

Sarkoidózu možno podľa charakteru a nástupu príznakov rozdeliť na asymptotickú (bezpríznakovú) alebo manifestačnú.

Podľa dĺžky a intenzity nástupu sa sarkoidóza delí na akútnu a chronickú formu. Ak choroba ustúpi do dvoch rokov, považuje sa za akútnu. Za chronickú sa považuje v prípade, že pretrváva dlhšie ako tri roky.

Príčina vzniku sarkoidózy zostáva aj napriek intenzívnemu výskumu zatiaľ neznáma, z človeka na človeka sa však neprenáša. Lekári predpokladajú, že spúšťačom je neznáma látka, baktéria alebo vírus. Spúšťač vyvolá nadmernú reakciu imunitného systému a imunitné bunky sa začnú hromadiť v podobe granulómov. Potom zaútočia na vlastné tkanivá, ochorenie preto označujeme ako autoimunitné.

Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky uvádza, že v roku 2021 bolo na Slovensku registrovaných 5009 prípadov sarkoidózy.