Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa správy výrazné zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov výrazne uľahčí aj znižovanie emisií uhlíka v rozvojových krajinách.
Autor TASR
Londýn 19. októbra (TASR) - Slnko sa do roku 2050 zrejme stane celosvetovo najdôležitejším zdrojom energie, vyplýva to zo štúdie britských vedcov. TASR informáciu prevzala zo štvrtkovej správy tlačovej agentúry DPA.
V energetickom sektore možno nastal bod obratu, keď sa rozbehol samoposilňujúci sa "pozitívny kruh" medzi využívaním solárnej technológie a procesom učenia sa spoločností, ako ju urobiť cenovo dostupnejšou. Vyplýva to zo štúdie vedcov z Exeterskej univerzity (UoE) a University College London (UCL).
"Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie znamená, že prognózy založené na fosílnych palivách už nie sú realistické," uviedla v tlačovej správe vedúca výskumníčka Femke Nijsseová z Inštitútu globálnych systémov UoE.
Podľa správy výrazné zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov výrazne uľahčí aj znižovanie emisií uhlíka v rozvojových krajinách.
Solárna energia má vysokú šancu stať sa najdôležitejším zdrojom energie aj bez podpory ambicióznejších politík v oblasti klímy, výskumníci však varujú, že rôzne "prekážky" by tomu mohli stále brániť.
Ide podľa nich o štyri oblasti - dostupnosť stabilných elektrických sietí, financovanie solárnej energie v rozvojových krajinách, kapacita dodávateľského reťazca a politický odpor v regiónoch pevne spojených s priemyslom fosílnych palív.
Vlády by sa preto podľa ich odporúčania mali menej sústrediť na samotný prechod na solárnu energiu a viac na odstránenie týchto štyroch prekážok.
Ide napríklad o zabezpečenie dodávok energie v čase, keď slnko nesvieti napríklad prostredníctvom veternej energie a prenosových elektrických vedení medzi regiónmi.
Najmä africké krajiny potrebujú prístup k financiám na zvládnutie prechodu na solárnu energiu. Mali by sa tiež posilniť dodávateľské reťazce v oblasti kritických surovín, napríklad lítium a meď potrebné na výrobu batérií.
Podľa výskumníkov je zároveň potrebné zmierniť stratu pracovných miest v priemysle fosílnych palív a súvisiacich odvetviach, ktoré poskytujú živobytie pre približne 13 miliónov ľudí na celom svete.
V energetickom sektore možno nastal bod obratu, keď sa rozbehol samoposilňujúci sa "pozitívny kruh" medzi využívaním solárnej technológie a procesom učenia sa spoločností, ako ju urobiť cenovo dostupnejšou. Vyplýva to zo štúdie vedcov z Exeterskej univerzity (UoE) a University College London (UCL).
"Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie znamená, že prognózy založené na fosílnych palivách už nie sú realistické," uviedla v tlačovej správe vedúca výskumníčka Femke Nijsseová z Inštitútu globálnych systémov UoE.
Podľa správy výrazné zníženie nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov výrazne uľahčí aj znižovanie emisií uhlíka v rozvojových krajinách.
Solárna energia má vysokú šancu stať sa najdôležitejším zdrojom energie aj bez podpory ambicióznejších politík v oblasti klímy, výskumníci však varujú, že rôzne "prekážky" by tomu mohli stále brániť.
Ide podľa nich o štyri oblasti - dostupnosť stabilných elektrických sietí, financovanie solárnej energie v rozvojových krajinách, kapacita dodávateľského reťazca a politický odpor v regiónoch pevne spojených s priemyslom fosílnych palív.
Vlády by sa preto podľa ich odporúčania mali menej sústrediť na samotný prechod na solárnu energiu a viac na odstránenie týchto štyroch prekážok.
Ide napríklad o zabezpečenie dodávok energie v čase, keď slnko nesvieti napríklad prostredníctvom veternej energie a prenosových elektrických vedení medzi regiónmi.
Najmä africké krajiny potrebujú prístup k financiám na zvládnutie prechodu na solárnu energiu. Mali by sa tiež posilniť dodávateľské reťazce v oblasti kritických surovín, napríklad lítium a meď potrebné na výrobu batérií.
Podľa výskumníkov je zároveň potrebné zmierniť stratu pracovných miest v priemysle fosílnych palív a súvisiacich odvetviach, ktoré poskytujú živobytie pre približne 13 miliónov ľudí na celom svete.
