Kodaň 20. novembra (TASR) – Znečistenie životného prostredia môže spôsobovať neplodnosť. Mužov a ženy však ovplyvňujú rôzne faktory, uvádzajú dánski vedci. TASR informuje na základe správ vedeckého žurnálu BMJ a portálu The Conversation.

Viac ako polovica populácie planéty žije v mestských oblastiach, zároveň však približne každý šiesty človek trpí neplodnosťou. Dánski vedci sa preto rozhodli preskúmať dlhodobý vplyv hluku a znečisteného ovzdušia na mužov a ženy v reprodukčnom veku.

Predchádzajúci výskum preukázal nepriaznivý vplyv polutantov nielen na životné prostredie, ale aj na ľudské telo, kde môžu spôsobovať rôzne druhy rakoviny i kardiovaskulárnych ochorení. Po vdýchnutí môžu preniknúť do krvi a odtiaľ do celého tela vrátane rozmnožovacej sústavy, kde môžu poškodzovať vajíčka i spermie.

Pôsobenie hluku zatiaľ nie je preskúmané tak podrobne ako pôsobenie chemikálií. Podľa niektorých štúdií môže hluk zvyšovať hladinu stresových hormónov (napríklad kortizolu) v krvi.

Dánski vedci skúmali osoby v reprodukčnom veku, pri ktorých je pravdepodobné, že sa budú pokúšať mať deti, preto ich môže ohrozovať neplodnosť. Využili na to údaje z niekoľkých celoštátnych databáz Dánska, kam sa ukladajú počas celého života človeka. Výsledky štúdie zverejnili v septembri vo vedeckom žurnále BMJ.

Podľa databázy sú v reprodukčnom veku viac ako dva milióny Dánov a Dániek. Vedci preto výber zúžili na osoby vo veku 30 až 45 rokov, ktoré žijú v spoločnej domácnosti alebo sú zosobášené, majú menej ako dve deti a žili v Dánsku od 1. januára 2000 do 31. decembra 2017.

Zo štúdie vylúčili osoby s neplodnosťou diagnostikovanou pred dovŕšením 30. roku veku a tiež osoby žijúce osamote alebo v registrovanom homosexuálnom partnerstve. Zo štúdie boli vylúčené aj osoby s neúplnými informáciami, napríklad s chýbajúcou adresou.

Výslednú kohortu tvorilo 377.850 žien a 526.056 mužov spĺňajúcich stanovené kritériá.

Autori štúdie osoby nekontaktovali priamo, ale počas nasledujúcich piatich rokov sledovali miesto ich pobytu a či im bola diagnostikovaná neplodnosť. Zároveň na základe adresy pobytu odhadli vystavenie hluku a škodlivinám – pevným časticiam s priemerom do 2,5 mikrometra (PM2.5).

Podľa výsledkov štúdie sa neplodnosť zistila u 16.172 mužov (z 526.056) a 22.672 žien (z 377.850).

Štúdia ďalej uvádza, že mužov vystavených 1,6-násobku úrovne PM2.5 ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ohrozuje až o 24 percent vyššie riziko vzniku neplodnosti.

Ženy staršie ako 35 rokov vystavené hluku premávky o 10,2 decibelu vyššieho ako je priemer (55 až 60 decibelov) ohrozuje o 14 percent vyššie riziko vzniku neplodnosti.

Riziká vzniku neplodnosti boli porovnateľné v mestských aj vidieckych oblastiach aj po zohľadnení ďalších kritérií, ako je vzdelanie alebo príjem.

Štúdia podľa jej autorov zdôrazňuje okamžité aj dlhodobé vplyvy prostredia na ľudí a rozdielne spôsoby, ktorými môže ovplyvňovať ženy a mužov.

Výskum využívajúci databázy však má aj svoje úskalia – vedci museli často vychádzať z predpokladov. Jedným je napríklad predpoklad, že sa skúmané osoby skutočne snažili splodiť dieťa, hoci sa o to pokúšať nemuseli. Ďalším je predpoklad, že sa zdržiavali na adrese trvalého pobytu, aj keď v skutočnosti mohli bývať inde.

Ide o dosiaľ najväčšiu štúdiu a dôležitý krok pri odhaľovaní potenciálneho prepojenia znečistenia vzduchu, hluku premávky a neplodnosti. Na lepšie pochopenie tejto problematiky sú však potrebné podrobnejšie štúdie založené na presných, nie odhadovaných hodnotách, ktoré zohľadnia aj ďalšie faktory.