Svet 23. júla (TASR) - Úspešný let miliardára Jeffa Bezosa na palube letu jeho spoločnosti Blue Origin, slovenský vynález fonendoskopu využívaný aj v kozmickom výskume, prvá implantácia srdca mimo klinických štúdií, ale aj významný objav neurológov či nové poznatky o koronavíruse. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Znovupoužiteľná suborbitálna raketa New Shepard vyvinutá spoločnosťou Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa v utorok úspešne odštartovala, dosiahla hranicu vesmíru a bezpečne sa vrátila na Zem. Išlo o prvý let s ľudskou posádkou, ktorý podnikla Bezosova spoločnosť Blue Origin. Multimiliardár a zakladateľ firmy Amazon sa stal druhým superboháčom, ktorý sa do vesmíru pozrel na palube vlastného stroja. V nedeľu 11. júla sa totiž na svoju vlastnú cestu vydal zakladateľ spoločnosti Virgin Galactic Richard Branson. Na palube boli okrem Jeffa Bezosa ďalší traja pasažieri, konkrétne Bezosov brat Mark, 82-ročná pilotka Wally Funková a 18-ročný čerstvý absolvent strednej školy Oliver Daemen. Ten sa stal vôbec najmladším človekom vo vesmíre. Daemen, ktorý vlani ukončil strednú školu, bol zároveň prvým platiacim zákazníkom Blue Originu. Naopak Funková sa zase stala najstarším človekom vo vesmíre.

Úspech v oblasti výskumu vesmíru zaznamenala počas uplynulého týždňa aj ruská vesmírna agentúra Roskosmos. Z kozmodrómu Bajkonur totiž v stredu úspešne vypustili na obežnú dráhu ruský modul Nauka (Veda), má rozšíriť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Multifunkčný laboratórny modul Nauka má po pripojení k ISS generovať kyslík až pre šesť ľudí. Jeho súčasťou je okrem iného aj kajuta pre tretieho člena posádky. Pripojenie k orbitálnemu komplexu je naplánované o osem dní, vo štvrtok 29. júla.

Prvú kozmickú misiu však pripravuje aj Česko. Európska vesmírna agentúra (ESA) odporučila k realizácii český projekt, ktorého cieľom je preskúmať technológie mapovania nerastných surovín v okolí Zeme a položiť tak základy pre ich prípadnú neskoršiu ťažbu na asteroidoch. Projekt má potenciál stať sa prvou výlučne českou misiou v rámci ESA.

Na nových objavoch v oblasti výskumu vesmíru sa ale podieľajú aj Slováci. Slovenský lekár Aleš Svoboda pôsobiaci na Klinike anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny v pražskej Fakultnej nemocnici Motol zostrojil fonendoskop, ktorý využívajú aj v kozmickom výskume. jeho vynález vznikol v dôsledku pandémie koronavírusu a môže nájsť využitie nielen vo vesmíre, ale napríklad aj pri výučbe budúcich lekárov či v rozvojových krajinách. Princíp zariadenia Elfon, ktoré Svoboda svojpomocne zostrojil doma, spočíva v premene zvuku tlkotu srdca či pracujúcich pľúc na elektrický signál. Ten si zdravotník následne vypočuje na veľkých slúchadlách, ktoré si dokáže nasadiť na hlavu a uši aj cez ochranný oblek.

Významný objav sa nedávno podaril aj neurológom, ktorým sa po prvýkrát podarilo previesť na slová a vety mozgové vlny ochrnutého muža, ktorý nemôže rozprávať. Dokázali ich tiež zobraziť na obrazovke počítača, čím umožnili mužovi komunikovať s okolím iba vďaka jeho mozgovej aktivite. Podľa vedcov ide o dôležitý krok, ktorý by v budúcnosti mohol umožniť prirodzenejšiu komunikáciu ľuďom, ktorí v dôsledku zranenia alebo choroby nemôžu rozprávať.

Prelomovú operáciu sa podarilo uskutočniť lekárom na klinike Azienda Ospedaliera dei Colli v juhotalianskom Neapole, ktorá sa v pondelok stala prvou v Európe, kde bolo mimo klinickej štúdie implantované biokompatibilné umelé srdce vyrábané francúzskou spoločnosťou Carmat. Prijímateľom umelého srdca je 56-ročný muž, ktorý čaká na transplantáciu srdca od darcu. Vďaka tomuto zásahu sa mu obnoví funkcia pľúc potrebná na začatie procesu zaradenia do zoznamu čakateľov na transplantáciu.

Nové poznatky priniesli uplynulý týždeň vedci aj v súvislosti s koronavírusovou pandémiou. Výskumníci z regionálneho Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb v čínskej provincii Kuang-tung publikovali štúdiu na odbornom diskusnom serveri Virological.org. Z ich zistení vyplýva, že variant delta sa šíri dýchacími cestami rýchlejšie a v ďaleko väčšom množstve ako pôvodný variant. Je preto aktuálne najviac nákazlivou verziou koronavírusu na svete. Závery štúdie publikovanej v prestížnom akademickom časopise New England Journal of Medicine zas hovoria o tom, že dve dávky vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech alebo od AstraZeneca sú proti variantu delta takmer rovnako účinné ako proti pôvodnému variantu alfa. Naopak zo štúdie vypracovanej londýnskou univerzitou Imperial College a univerzitou v talianskej Padove vyplýva, že protilátky voči koronavírusu zostávajú v tele "najmenej" deväť mesiacov po infekcii.