Vlani sa 175 krajín dohodlo na ukončení znečisťovania životného prostredia plastmi a vytvorilo návrh záväznej dohody OSN, ktorá by mohla vstúpiť do platnosti už na konci budúceho roka.
Autor TASR
Paríž 27. februára (TASR) - Len odvážna a ambiciózna dohoda OSN s rozsiahlymi reformami o plastoch môže zastaviť celosvetovú odpadovú krízu. V pondelok to v spoločnej správe uviedli vedci z organizácií Economist Impact a The Nippon Foundation. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Vlani sa 175 krajín dohodlo na ukončení znečisťovania životného prostredia plastmi a vytvorilo návrh záväznej dohody OSN, ktorá by mohla vstúpiť do platnosti už na konci budúceho roka. Rokuje sa najmä o celosvetovom zákaze používania jednorazových plastov, systéme "znečisťovateľ platí" či daniach na nové výrobky z nerecyklovaných plastov.
Vedci sa však obávajú, že aj napriek týmto opatreniam bude budúca zmluva "prislabá na to, aby krivku spotreby ohla smerom nadol".
Agentúra AFP pripomína, že podľa súčasného vývoja situácie sa používanie plastov v krajinách G20 od roku 2019 do roku 2050 zdvojnásobí a každoročne bude výroba plastov dosahovať až 451 miliónov ton. Pre porovnanie, v roku 1950 sa na celom svete dohromady vyrobili len dva milióny ton plastu.
Vedci vo svojej správe rozoberali spomínané tri hlavné spôsoby obmedzenia používania plastových výrobkov, a to od výroby až po zbavovanie sa plastového odpadu. Celosvetový zákaz používania nepotrebných jednorazových plastov, akými sú napríklad plastové obaly či tyčinky na čistenie uší by do roku 2050 spomalil nárast používania plastov len o 14 percent.
Schéma "znečisťovateľ platí", v rámci ktorej by zodpovednosť za znečisťovanie prostredia plastmi niesol práve priemysel, by za rovnaké časové obdobie počet vyrobených plastových výrobkov ovplyvnil len minimálne – zo 451 na 433 miliónov ton.
A i daň za výrobky vyrobené z nerecyklovaných plastov by ich produkciu do roku 2050 znížila len o desať percent. Všetky tri opatrenia dohromady by teda umožnili zvýšenie produkcie plastov o štvrtinu, domnievajú sa experti.
"Zástupcovia priemyslu už dali jasne najavo, že dane na plastové výrobky nepokladajú za efektívne," uviedli vedci. Ani recyklovanie neprinieslo žiadané výsledky, keďže mnoho krajín nemá na správne recyklovanie odpadov vybudovanú infraštruktúru. Podľa odborníkov sa však táto situácia stále dá vyriešiť, a to najmä "správnymi záväznými opatreniami, vynútiteľnými zásahmi či ekonomickými stimulmi".
Vlani sa 175 krajín dohodlo na ukončení znečisťovania životného prostredia plastmi a vytvorilo návrh záväznej dohody OSN, ktorá by mohla vstúpiť do platnosti už na konci budúceho roka. Rokuje sa najmä o celosvetovom zákaze používania jednorazových plastov, systéme "znečisťovateľ platí" či daniach na nové výrobky z nerecyklovaných plastov.
Vedci sa však obávajú, že aj napriek týmto opatreniam bude budúca zmluva "prislabá na to, aby krivku spotreby ohla smerom nadol".
Agentúra AFP pripomína, že podľa súčasného vývoja situácie sa používanie plastov v krajinách G20 od roku 2019 do roku 2050 zdvojnásobí a každoročne bude výroba plastov dosahovať až 451 miliónov ton. Pre porovnanie, v roku 1950 sa na celom svete dohromady vyrobili len dva milióny ton plastu.
Vedci vo svojej správe rozoberali spomínané tri hlavné spôsoby obmedzenia používania plastových výrobkov, a to od výroby až po zbavovanie sa plastového odpadu. Celosvetový zákaz používania nepotrebných jednorazových plastov, akými sú napríklad plastové obaly či tyčinky na čistenie uší by do roku 2050 spomalil nárast používania plastov len o 14 percent.
Schéma "znečisťovateľ platí", v rámci ktorej by zodpovednosť za znečisťovanie prostredia plastmi niesol práve priemysel, by za rovnaké časové obdobie počet vyrobených plastových výrobkov ovplyvnil len minimálne – zo 451 na 433 miliónov ton.
A i daň za výrobky vyrobené z nerecyklovaných plastov by ich produkciu do roku 2050 znížila len o desať percent. Všetky tri opatrenia dohromady by teda umožnili zvýšenie produkcie plastov o štvrtinu, domnievajú sa experti.
"Zástupcovia priemyslu už dali jasne najavo, že dane na plastové výrobky nepokladajú za efektívne," uviedli vedci. Ani recyklovanie neprinieslo žiadané výsledky, keďže mnoho krajín nemá na správne recyklovanie odpadov vybudovanú infraštruktúru. Podľa odborníkov sa však táto situácia stále dá vyriešiť, a to najmä "správnymi záväznými opatreniami, vynútiteľnými zásahmi či ekonomickými stimulmi".