Washington/Londýn 18. októbra (TASR) – Vedci oznámili prielom v snahe "odvyhynúť" vakovlka. DNA, ktorú majú k dispozícii, je podľa ich odhadov presná na 99,9 percenta. TASR informuje na základe správy portálu stanice Sky News.

Vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), ľudovo tasmánsky tiger, je dnes už vyhynutý vačkovec z čeľade vakovlkovité. Výzorom a spôsobom života sa podobal psovi alebo vlkovi, nemá s nimi však nič spoločné. Ako vačkovec je príbuzný napríklad kengure alebo koale. Vyhynul 7. septembra 1936, keď v ZOO v austrálskom meste Hobart uhynul posledný známy jedinec. Dôvodom jeho vyhubenia bol lov farmármi, ktorým napádal stáda.

Spoločnosť Colossal Biosciences z amerického Dallasu však uviedla, že nedávny dátum vyhynutia vakovlka z neho robí horúceho kandidáta na pokus o jeho "vzkriesenie". Spoločnosť v minulosti ohlásila plány oživiť srstnaté mamuty alebo vtáka dodo. Chce pri tom využiť pokroky v oblasti úpravy génov a reprodukčnej biológie.

Väčšina pokusov o rekonštrukciu genetického kódu dávno vyhynutých zvierat zlyháva na krehkosti DNA, pretože jej molekuly sa postupom času rozpadávajú.

Vedcom by však mohlo pomôcť to, že vakovlk vyhynul iba nedávno. Múzeum v Melbourne uchováva v liehu 108-ročný exemplár tasmánskeho tigra. Vedci z neho odobrali vzorku, z ktorej sa im podarilo získať sekvenciu DNA, ktorá je podľa ich slov na 99,9 percenta zhodná s originálom.

"Tento nový zdroj nám umožní zistiť, čo vakovlk dokázal odhaliť čuchom, chuťou a zrakom a tiež fungovanie jeho mozgu," vyhlásil profesor Andrew Pask z Melbournskej univerzity, ktorý sa podieľa na projekte.

Získanie génov vakovlka je však iba prvým krokom k jeho opätovnému uvedeniu do života. Spoločnosť Colossal sa o návrat vakovlka usiluje úpravou génov jeho najbližšieho príbuzného. Tým je vakomyš hrubochvostá (Sminthopsis crassicaudata), ktorá je veľká asi ako škrečok. Colossal sa úpravou jej génov snaží vytvoriť tvora, ktorý bude čo najvernejšou kópiou vakovlka.

Plán spoločnosti však má aj svojich odporcov. Niektorí ochrancovia prírody tvrdia, že milióny dolárov investované spoločnosťami ako Colossus by priniesli viac osohu, ak by smerovali do záchrany životného prostredia zvierat, ktorým v súčasnosti hrozí vyhynutie – do tejto kategórie patrí až pätina austrálskych pôvodných druhov cicavcov.

Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých je neetické usilovať sa o návrat zvierat do životného prostredia tak výrazne znehodnoteného človekom, že tieto zvieratá tam možno už nebudú schopné prežiť.

Poslednou skupinou odporcov sú vedci, ktorí celý proces považujú za takmer rozprávku, pretože je technicky príliš náročný. Oponujú im však ďalší, podľa ktorých môže byť užitočný aj neúspešný pokus. Môže totiž priniesť nové poznatky o dávno vyhynutých druhoch a uchovávaní DNA pre budúce generácie výskumníkov.