Corvallis 14. novembra (TASR) - Takmer 15.400 vedcov zo 184 krajín sveta sa podpísalo pod naliehavé varovanie pred dôsledkami nedostatočnej ochrany životného prostredia, ktorých odvrátenie si vyžaduje zo strany medzinárodného spoločenstva oveľa väčšie úsilie, ako bolo vyvinuté v uplynulých desaťročiach.

Rozsiahly príspevok s názvom "Varovanie ľudstva svetovými vedcami - druhá upomienka" zverejnil v pondelok odborný časopis BioScience. Autori narážajú na podobnú iniciatívu spred 25 rokov, keď zhruba 1700 svetových vedcov vrátane mnohých držiteľov Nobelovej ceny upriamilo pozornosť verejnosti na súbor najnaliehavejších problémov planéty, ako sú klimatická zmena, odlesňovanie, vymieranie druhov, nedostatok pitnej vody či rast populácie.

Najnovšie varovanie je spojené so zarážajúcou bilanciou súčasného stavu životného prostredia vo svete, z ktorej vyplýva, že s výnimkou stabilizácie ozónovej vrstvy v atmosfére nebol za posledné štvrťstoročie dosiahnutý výraznejší pokrok, uviedla v zhrnutí príspevku tlačová agentúra DPA.

"Ľudstvo nedosiahlo dostatočný pokrok pri všeobecnom riešení týchto predvídaných environmentálnych výzvach a čo je znepokojujúce, väčšina z nich sa stáva oveľa horšími," napísal osemčlenný kolektív autorov na čele s americkým ekológom Williamom Ripplom z Oregonskej štátnej univerzity v meste Corvallis. Za obzvlášť problematickú považuje "súčasnú trajektóriu potenciálne katastrofickej klimatickej zmeny pre zvyšujúce sa emisie skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív".

Údaje pochádzajúce z rôznych zdrojov umožnili získať prehľad o najdôležitejších trendoch v sledovaných oblastiach.

Okrem iného je tak možné konštatovať, že rast svetovej populácie za posledných 25 rokov nepoľavil, a to predovšetkým v chudobných regiónoch. Experti predpokladajú, že do roku 2100 bude žiť na Zemi 9,6-12,3 miliardy ľudí. Čo sa týka dostupnosti pitnej vody, priemerné množstvo pripadajúce na jednu osobu sa znížilo približne o jednu štvrtinu.

Medzi ďalšími alarmujúcim javmi je zväčšenie tzv. mŕtvych zón v oceánoch o zhruba 75 percent, zmenšenie rozlohy lesov o vyše 120 miliónov hektárov, ako aj zníženie počtu živočíšnych druhov o 29 percent. Emisie oxidu uhličitého, ktoré sú spájané s klimatickou zmenou, v sledovanom období celosvetovo vzrástli o 62 percent, čomu zodpovedá výrazné zvýšenie priemerných teplôt.

Pre zvrátenie nepriaznivého vývoja je podľa autorov potrebné, aby široká verejnosť vyvíjala nátlak na politikov. Ako možné opatrenia uvádzajú rozširovanie chránených území, programy so zameraním na plánované rodičovstvo a vzdelávanie žien, ale aj podporovanie zvýšenia podielu výživy na rastlinnom základe či využívanie obnoviteľných zdrojov energie.