Mys Canaveral 16. júla (TASR) - Tím vedcov potvrdil, že na Mesiaci, neďaleko od miesta, kde pred 55 rokmi pristáli americkí astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin, je jaskyňa, ktorá by mohla poslúžiť ako základňa pri budovaní trvalo obývateľných základní. V článku publikovanom v časopise Nature Astronomy vedci súčasne predpokladajú, že takýchto jaskýň môžu byť na Mesiaci stovky.

Ako informovala agentúra AP, tím pod vedením Talianska v pondelok oznámil, že existujú dôkazy o veľkej jaskyni, ktorá sa nachádza v blízkosti Mora pokoja (Mare Tranquillitatis), len 400 kilometrov od miesta pristátia Apolla 11.

Mesačné moria neobsahujú vodu. Vznikli približne pred 3,9 až 3,2 miliardami rokov, keď dná obrovských paniev na Mesiaci zaplnila tekutá láva, ktorá časom stuhla. Moria sú jediným povrchovým útvarom na Mesiaci, ktorý je bez problémov pozorovateľný voľným okom zo Zeme. Moria nesú ďalšie stopy minulej sopečnej činnosti: meandrovité brázdy, malé sopečné dómy, kužele a kaldery.

Výskumníci analyzovali radarové merania uskutočnené sondou NASA Lunar Reconnaissance Orbiter, ktoré odhaľujú iba počiatočnú časť podzemnej dutiny. Odhadujú, že je najmenej 40 metrov široká a desiatky metrov dlhá.

Vedci predpokladajú, že jaskyňa vznikla pred miliónmi či dokonca miliardami rokov, keď sa na Mesiaci pohybovala horúca láva – práve ona mohla urobiť taký tunel v hornine.

Podobným javom na Zemi sú sopečné jaskyne na španielskom ostrove Lanzarote, hovorí profesor Carrer. Dodal, že talianski vedci v rámci svojho výskumu tento ostrov navštívili.

Carrer dodal, že autori štúdie si okamžite uvedomili, že takáto jaskyňa na Mesiaci môže byť dobrým miestom pre základňu astronautov. "Život na Zemi sa predsa tiež začal v jaskyniach, takže ľudia v nich mohli žiť na Mesiaci," argumentoval Carrer.

Jaskyne by pozemšťanov chránili pred kozmickým o slnečným žiarením, ako aj pred zásahmi mikrometeoritov. Budovanie biotopov od nuly by bolo časovo náročnejšie, a to aj vtedy, keď sa zohľadní potenciálna potreba vystužiť steny jaskyne, aby sa prípadne zabránilo zrúteniu jej stien, uviedol vedecký tím.

Skaly a iný materiál vo vnútri týchto jaskýň - nezmenený drsnými povrchovými podmienkami počas eónov - môžu tiež pomôcť vedcom lepšie pochopiť, ako sa Mesiac vyvíjal, najmä pokiaľ ide o jeho sopečnú aktivitu.

Jaskyňa, ktorú vedci objavili, musí byť ešte preskúmaná – predpokladá sa, že na to bude použitý radar, kamery alebo dokonca roboty. Vedci zatiaľ nepoznajú ani presnú hĺbku tejto jaskyne, ani presný mechanizmus ich výskytu.

Južný pól našej prirodzenej obežnice ukrýva tiež krátery trvalo zatienené pred slnečným žiarením, ktoré by mohli ukrývať vodný ľad. Ten by mohol v budúcnosti slúžiť ako zdroj pitnej vody a raketového paliva.

"Mesačné jaskyne boli viac než 50 rokov záhadou, sme preto nadšení, že sa nám existenciu jednej podarilo potvrdiť," uviedol Carrer a ďalší z hlavných autorov štúdie Lorenzo Bruzzone z Univerzity v Trente.