Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľkosť kamenných plošín a sôch mohla podľa vedcov signalizovať hojnosť, prípadne i kvalitu vodných zdrojov.
Autor TASR
Londýn 11. januára (TASR) - Americkí vedci sú presvedčení, že sa im podarilo rozlúštiť záhadu rozmiestnenia sôch moai na Veľkonočnom ostrove ležiacom v južnej časti Tichého oceánu. Tvrdia, že poloha kamenných monolitov mohla súvisieť s blízkosťou vodných zdrojov, píše britský denník The Guardian.
Obrovské sochy ľudských postáv vytesané zo skaly, ktorých sa na Veľkonočnom ostrove nachádzajú stovky, pútajú pozornosť cestovateľov a výskumníkov už celé stáročia. Vedci z univerzity z amerického Binghamtonu ale tvrdia, že majú odpoveď na otázku významu týchto monolitov.
Členovia výskumného tímu analyzovali rozmiestnenie kamenných plošín zvaných ahu, na ktorých sú sochy s nadpriemerne veľkými hlavami postavené. Taktiež si všímali lokalizáciu prírodných zdrojov, ako sú sladká voda, poľnohospodársky využiteľná pôda a lokality vhodné na rybolov.
Vedci dospeli k záveru, že najlepšie vysvetlenie pre rozloženie kamenných plošín je blízkosť zdrojov sladkej vody, konkrétne priesakov podzemnej vody, ktoré sa tam nachádzajú v súčasnosti, alebo tam existovali v minulosti.
"Umiestnenie sôch dokazuje, že nejde o nejaké tajomné rituálne miesta... (Ahu a moai) majú symbolický význam, ale sú integrované do života miestnej komunity," uviedol spoluautor štúdie, profesor Carl Lipo z Binghamton University v štáte New York.
Veľkosť kamenných plošín a sôch mohla podľa vedcov signalizovať hojnosť, prípadne i kvalitu vodných zdrojov. "Vždy, keď sme zaznamenali veľké množstvá sladkej vody, boli v okolí obrovské sochy. Bolo to až absurdne predvídateľné," tvrdí profesor Lipo.
Nie všetci odborníci však s jeho vysvetlením súhlasia. "Existencia presakov sladkej vody v blízkosti pobrežných (plošín) ahu je všeobecne známa. Takéto priesaky sú dnes, rovnako ako zrejme i v minulosti, len menej významnými vodnými zdrojmi. Podľa môjho názoru je preto vysoko nepravdepodobné, že by tieto zdroje mali kľúčový význam pri umiestňovaní ahu v prehistorickom období," oponuje expertka na Veľkonočný ostrov Jo Anne Val Tilburgová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles.
Veľkonočný ostrov, známy aj pod polynézskym názvom Rapa Nui, leží asi 3300 kilometrov od pobrežia Južnej Ameriky. Nachádza sa na ňom viac ako 300 megalitických kamenných plošín, mnohé z nich sú rozmiestnené pozdĺž pobrežia. Vznikli približne medzi rokmi 1250 a 1500, ešte predtým, než sem v 16.-18. storočí dorazili prví európski moreplavci. Okolo vzniku a účelu monolitov existuje množstvo teórií a dohadov.
Výsledky výskumu amerických vedcov boli publikované v odbornom časopise PLOS One. Svoje tvrdenia založili na preskúmaní 93 kamenných plošín vo východnej časti Veľkonočného ostrova.
Obrovské sochy ľudských postáv vytesané zo skaly, ktorých sa na Veľkonočnom ostrove nachádzajú stovky, pútajú pozornosť cestovateľov a výskumníkov už celé stáročia. Vedci z univerzity z amerického Binghamtonu ale tvrdia, že majú odpoveď na otázku významu týchto monolitov.
Členovia výskumného tímu analyzovali rozmiestnenie kamenných plošín zvaných ahu, na ktorých sú sochy s nadpriemerne veľkými hlavami postavené. Taktiež si všímali lokalizáciu prírodných zdrojov, ako sú sladká voda, poľnohospodársky využiteľná pôda a lokality vhodné na rybolov.
Vedci dospeli k záveru, že najlepšie vysvetlenie pre rozloženie kamenných plošín je blízkosť zdrojov sladkej vody, konkrétne priesakov podzemnej vody, ktoré sa tam nachádzajú v súčasnosti, alebo tam existovali v minulosti.
"Umiestnenie sôch dokazuje, že nejde o nejaké tajomné rituálne miesta... (Ahu a moai) majú symbolický význam, ale sú integrované do života miestnej komunity," uviedol spoluautor štúdie, profesor Carl Lipo z Binghamton University v štáte New York.
Veľkosť kamenných plošín a sôch mohla podľa vedcov signalizovať hojnosť, prípadne i kvalitu vodných zdrojov. "Vždy, keď sme zaznamenali veľké množstvá sladkej vody, boli v okolí obrovské sochy. Bolo to až absurdne predvídateľné," tvrdí profesor Lipo.
Nie všetci odborníci však s jeho vysvetlením súhlasia. "Existencia presakov sladkej vody v blízkosti pobrežných (plošín) ahu je všeobecne známa. Takéto priesaky sú dnes, rovnako ako zrejme i v minulosti, len menej významnými vodnými zdrojmi. Podľa môjho názoru je preto vysoko nepravdepodobné, že by tieto zdroje mali kľúčový význam pri umiestňovaní ahu v prehistorickom období," oponuje expertka na Veľkonočný ostrov Jo Anne Val Tilburgová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles.
Veľkonočný ostrov, známy aj pod polynézskym názvom Rapa Nui, leží asi 3300 kilometrov od pobrežia Južnej Ameriky. Nachádza sa na ňom viac ako 300 megalitických kamenných plošín, mnohé z nich sú rozmiestnené pozdĺž pobrežia. Vznikli približne medzi rokmi 1250 a 1500, ešte predtým, než sem v 16.-18. storočí dorazili prví európski moreplavci. Okolo vzniku a účelu monolitov existuje množstvo teórií a dohadov.
Výsledky výskumu amerických vedcov boli publikované v odbornom časopise PLOS One. Svoje tvrdenia založili na preskúmaní 93 kamenných plošín vo východnej časti Veľkonočného ostrova.
