Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzhľadom na to, že v oblasti nálezu sa našli nádrže a studne, ale nie príbytky, si Galili myslí, že táto lokalita mohla byť akousi "industriálnou zónou" na spracovávanie olív.
Autor TASR
Jeruzalem 3. februára (TASR) - Izraelskí archeológovia majú dôkazy o najstaršej známej produkcii olív na konzumáciu - nie na olej -, ktorá sa datuje do obdobia pred 6600 rokmi. Štúdiu o tom nedávno zverejnil časopis Scientific Reports, informoval spravodajský server The Times of Israel.
Podmorskí archeológovia našli pri pobreží v blízkosti mesta Haifa dva oválne kamenné objekty z obdobia neolitu obsahujúce tisíce nakladaných olív, ktoré boli väčšinou celé a dobre zachované. Objavili ich v oblasti, ktorá je dnes pod hladinou mora, ale predpokladá sa, že v minulosti bola súčasťou severného pobrežia.
Nájdené plody olivovníka pochádzajú zo stredného chalkolitu - teda z obdobia okolo roku 4600 pred n. l. Historikom predtým známe doklady o používaní olív na priamu konzumáciu sú až zo staroveku, z čias o 4000 rokov neskorších.
"Keď sme našli tieto olivy, okamžite sme videli, že sú odlišné od tých, ktoré sa používali na výrobu oleja," uviedla archeologička z Telavivskej univerzity (TAU) Dafna Langotová.
Vysvetlila, že "v odpade z výroby olivového oleja sú plody olív podrvené, zatiaľ čo tu boli väčšinou celé."
Vychádzajúc z nálezových okolností sa vedci domnievajú, že polohu starobylej lokality v blízkosti mora jej obyvatelia pravdepodobne využívali na solenie olív pomocou morskej vody - pretože akékoľvek iné účely ich skladovania na pláži s vysokou vlhkosťou by neboli mali veľký zmysel, dodali The Times of Israel.
Obsah oleja v plodoch, ktorý je v porovnaní s odpadom po lisovaní oleja nižší, podľa vedcov tiež podporuje správnosť ich hypotézy, že olivy boli opakovane premývané slanou vodou, ako je to v procese ich solenia bežné aj dnes, uviedla Mina Weinsteinová-Evronová z Haifskej univerzity (UH).
Ehud Galili, podmorský archeológ, ktorý viedol predmetnú štúdiu, priblížil, že nález umožňuje bádateľom sledovať využitie olivovníka - od "použitia jeho dreva na vykurovanie, cez výrobu oleja pred 7000 rokmi, až po náš nález, keď sa jeho plody používali na jedenie".
Vzhľadom na to, že v oblasti nálezu sa našli nádrže a studne, ale nie príbytky, si Galili myslí, že táto lokalita mohla byť akousi "industriálnou zónou" na spracovávanie olív.
Prieskum v lokalite Hišulej Karmel, ležiacej asi 500 metrov južne od najjužnejšej pláže mesta Haifa, uskutočnil multidisciplinárny tím archeológov a botanikov z 11 výskumných inštitúcií z Izraela a cudziny.
Olivy sú kľúčovou zložkou ľudskej stravy, kulinárskej kultúry a ekonomiky stredomorského regiónu. Archeologické nálezy a písomné svedectvá ukazujú, že olivový olej sa v dávnych dobách hojne používal na konzumáciu i svietenie, pri bohoslužbách, ale aj pri starostlivosti o telo a v kozmetike. Dátum, kedy sa začali olivy konzumovať ako plody, nebol doteraz známy.
"Historické dokumenty datujú prvú konzumáciu olív v Európe do polovice 1. tisícročia pred n. l. a v Egypte do obdobia po jeho dobytí Alexandrom Veľkým, takže všetky doterajšie dôkazy sa sústreďovali okolo polovice 1. tisícročia pred n. l.," uviedla podľa webového servera Jewish Press Liora Kolská Horwitzová z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (HUJI).
Podmorskí archeológovia našli pri pobreží v blízkosti mesta Haifa dva oválne kamenné objekty z obdobia neolitu obsahujúce tisíce nakladaných olív, ktoré boli väčšinou celé a dobre zachované. Objavili ich v oblasti, ktorá je dnes pod hladinou mora, ale predpokladá sa, že v minulosti bola súčasťou severného pobrežia.
Nájdené plody olivovníka pochádzajú zo stredného chalkolitu - teda z obdobia okolo roku 4600 pred n. l. Historikom predtým známe doklady o používaní olív na priamu konzumáciu sú až zo staroveku, z čias o 4000 rokov neskorších.
"Keď sme našli tieto olivy, okamžite sme videli, že sú odlišné od tých, ktoré sa používali na výrobu oleja," uviedla archeologička z Telavivskej univerzity (TAU) Dafna Langotová.
Vysvetlila, že "v odpade z výroby olivového oleja sú plody olív podrvené, zatiaľ čo tu boli väčšinou celé."
Vychádzajúc z nálezových okolností sa vedci domnievajú, že polohu starobylej lokality v blízkosti mora jej obyvatelia pravdepodobne využívali na solenie olív pomocou morskej vody - pretože akékoľvek iné účely ich skladovania na pláži s vysokou vlhkosťou by neboli mali veľký zmysel, dodali The Times of Israel.
Obsah oleja v plodoch, ktorý je v porovnaní s odpadom po lisovaní oleja nižší, podľa vedcov tiež podporuje správnosť ich hypotézy, že olivy boli opakovane premývané slanou vodou, ako je to v procese ich solenia bežné aj dnes, uviedla Mina Weinsteinová-Evronová z Haifskej univerzity (UH).
Ehud Galili, podmorský archeológ, ktorý viedol predmetnú štúdiu, priblížil, že nález umožňuje bádateľom sledovať využitie olivovníka - od "použitia jeho dreva na vykurovanie, cez výrobu oleja pred 7000 rokmi, až po náš nález, keď sa jeho plody používali na jedenie".
Vzhľadom na to, že v oblasti nálezu sa našli nádrže a studne, ale nie príbytky, si Galili myslí, že táto lokalita mohla byť akousi "industriálnou zónou" na spracovávanie olív.
Prieskum v lokalite Hišulej Karmel, ležiacej asi 500 metrov južne od najjužnejšej pláže mesta Haifa, uskutočnil multidisciplinárny tím archeológov a botanikov z 11 výskumných inštitúcií z Izraela a cudziny.
Olivy sú kľúčovou zložkou ľudskej stravy, kulinárskej kultúry a ekonomiky stredomorského regiónu. Archeologické nálezy a písomné svedectvá ukazujú, že olivový olej sa v dávnych dobách hojne používal na konzumáciu i svietenie, pri bohoslužbách, ale aj pri starostlivosti o telo a v kozmetike. Dátum, kedy sa začali olivy konzumovať ako plody, nebol doteraz známy.
"Historické dokumenty datujú prvú konzumáciu olív v Európe do polovice 1. tisícročia pred n. l. a v Egypte do obdobia po jeho dobytí Alexandrom Veľkým, takže všetky doterajšie dôkazy sa sústreďovali okolo polovice 1. tisícročia pred n. l.," uviedla podľa webového servera Jewish Press Liora Kolská Horwitzová z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (HUJI).
