Svet 8. októbra (TASR) - Popis najstaršieho známeho mäsožravého dinosaura nájdeného v Británii, exhumácia pozostatkov Gregora Mendela na účely výskumu jeho DNA, ale aj nová metóda na detekciu nukleových kyselín či úspešné spojenie sa kozmickej lode Sojuz s filmármi na palube s vesmírnou stanicou ISS. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Výskumníci v Británii popísali najstaršieho známeho mäsožravého dinosaura nájdeného v Spojenom kráľovstve. Tvor s názvom Pendraig milnerae bol dlhý len približne jeden meter vrátane chvosta. Patril do skupiny tzv. theropodov, kam sa zaraďuje aj Tyrannosaurus rex a súčasné druhy vtákov. Žil v období neskorého triasu pred viac ako 200 miliónmi rokov. Jeho pozostatky po prvý raz objavili v dedine Pantyffynnon na juhu Walesu a vedecky popísané boli v roku 1983. Výskumníci ho však až teraz klasifikovali ako nový druh a súčasne najstaršieho theropoda, akého doteraz objavili na území Británie.

Českí vedci exhumovali na brnianskom Ústrednom cintoríne telesné pozostatky Gregora Mendela, jedného zo zakladateľov genetiky, a teraz budú skúmať jeho DNA. Zo spoločnej hrobky niekoľkých augustiniánskych opátov exhumovali vedci z Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) ostatky Mendela už v júni. Z pozostatkov odobrali vzorky DNA so zámerom vykonať genetický rozbor a spracovať chcú aj celý jeho genóm. Vďaka tomu bude možné určiť, k akým chorobám mal učenec sklony. Výskum je však komplikovaný a sprevádza ho množstvo právnych aj etických otázok. Exhumáciu ostatkov Mendela preto muselo povoliť vedenie augustiniánskeho rádu, do ktorého Mendel patril.

Zaujímavý objav sa podaril aj vedcom z Ústavu fotoniky a elektroniky českej Akadémie vied ČR (AV ČR). Vyvinuli totiž novú analytickú metódu, ktorá dokáže s veľkou presnosťou detegovať nukleové kyseliny, vďaka čomu si môže potenciálne nájsť široké uplatnenie vo výskume aj zdravotníctve. Bádatelia svoju metódu úspešne vyskúšali pri výskume myelodysplastického syndrómu, čo je typ rakoviny kostnej drene. Svoje poznatky následne zverejnili vo vedeckom časopise Biosensors and Bioelectronics.

Ruská kozmická loď Sojuz MS-19, ktorej posádka vytvorí na obežnej dráhe Zeme historicky prvý celovečerný film, sa v utorok popoludní pripojila k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Na jej palube boli ruský kozmonaut Anton Škaplerov, herečka Julia Peresiľdová a režisér Klim Šipenko. Peresiľdová a Šipenko sa na let pripravovali od mája v ruskom stredisku na prípravu kozmonautov. Absolvovali technickú, fyzickú i mentálnu prípravu. Dvojica má na palube natočiť film s názvom "Výzva" o zdravotníčke, ktorú dopravia na vesmírnu stanicu, aby zachránila člena posádky so zlyhaním srdca. Herečka a režisér zostanú na palube ISS 12 dní a na Zem sa vrátia v nedeľu 17. októbra.

Známi sú aj laureáti Nobelovej ceny za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu. Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2021 získali v pondelok americkí vedci David Julius a Ardem Patapoutian za "objavy receptorov teploty a hmatu". Julius použil kapsaicín, aktívnu zložku z papričiek čili, aby zistil nervové snímače, ktoré nervovým zakončeniam ľudskej pokožky umožňujú reagovať na teplo. Patapoutian objavil v bunkách ďalšie receptory, citlivé na tlak a reagujúce na mechanické podnety.

Nobelovu cenu za fyziku získali tento rok vedci Sjukuro Manabe, Klaus Hasselmann a Giorgio Parisi za "prelomové príspevky k pochopeniu zložitých fyzikálnych systémov". Americko-japonský vedec Manabe z Princetonskej univerzity a Nemec Hasselmann z Meteorologického inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu boli ocenení za "fyzikálny model zemskej klímy, ktorý kvantifikuje variabilnosť a spoľahlivo predvída globálne otepľovanie". Druhá polovica sumy 10 miliónov švédskych korún (približne milión eur), ktorá je spojená s ocenením, poputuje Talianovi Parisimu z rímskej Univerzity Sapienza za "objav súhry neusporiadanosti a fluktuácií vo fyzikálnych systémoch od atómov až po planetárnu úroveň".

Za rok 2021 získali Nobelovu cenu za chémiu vedci Benjamin List a David W. C. MacMillan za "vývoj asymetrickej organokatalýzy". Nemec List a Američan MacMillan vyvinuli spôsob, ako vytvárať molekuly prostredníctvom organickej katalýzy. Organokatalýza zaznamenala od roku 2000 prudký rozvoj. List a MacMillan odvtedy dokázali, že táto chemická reakcia sa dá používať na rôzne účely – napríklad aj na výrobu nových liečiv či molekúl na zachytávanie svetla v solárnych článkoch.