Svet 7. októbra (TASR) - Svet vedy a techniky tento týždeň spoznal nových laureátov Nobelovej ceny za rok 2022. Vedci tiež objavili 8200 rokov starý odtlačok ľudskej stopy či enzýmy v slinách lariev, ktoré dokážu rozložiť polyetylén (PE). TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Vo švédskom Štokholme tento týždeň oznámili držiteľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu, fyziku, chémiu a literatúru. Laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali americkí chemici Carolyn Bertozziová a Karl Barry Sharpless a dánsky chemik Morten Meldal za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie.

Nobelovu cenu za fyziku získali fyzici Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.

Nobelova cena za medicínu bola udelená švédskemu genetikovi Svantemu Pääbovi za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie.

Pobrežie severozápadného Anglicka je už desaťročia známe ako miesto jednej z najväčších zbierok stôp prehistorických zvierat na Zemi. Britskí vedci teraz medzi nimi objavili aj 8200 rokov staré odtlačky ľudských stôp.

Dobre zachovaný odtlačok ľudskej stopy ukazuje, že problémy s vbočeným palcom netrápia len súčasníkov, ale mali ho aj vtedajší ľudia. Veľkosť a tvar chodidla naznačuje, že patril mladému mužovi, asi tínedžerovi. Vbočený palec tlačil na ostatné prsty a na malíčku mal preto otlak.

Enzýmy v slinách lariev vijačky voskovej dokážu rozložiť polyetylén (PE) pri izbovej teplote v priebehu niekoľkých hodín. Podľa španielskych vedcov to pomôže pri efektívnej recyklácii plastov.

Účinnosť enzýmov lariev náhodou odhalila španielska vedkyňa Federica Bertocchiniová. Ako amatérska včelárka pri čistení úľov zistila, že larvy motýľov, ktoré sa za bežných okolností živia voskovými plástami, si poradia aj z vreckami na odpad.

Prvá európska veliteľka na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), Talianka Samantha Cristoforettiová, odpovedala v pondelok z vesmíru v sprievode svojej astronautickej bábiky Barbie cez telemost na otázky dievčat.

Cristoforettiová im opísala niektoré experimenty na palube ISS a potom odpovedala na otázky piatich dievčat z celej Európy vo veku 8–11 rokov. Počas videoprenosu sa spolu s Barbie astronautkou vznášali v bezváhovom stave. Telemost bol súčasťou projektu na zvýšenie záujmu mladých dievčat o vedu, technológie, inžinierstvo a matematiku.

Vedci z Belfastskej kráľovninej univerzity zistili, že psy dokážu nielen vyňuchať drogy alebo výbušniny, ale v ľudskom dychu a pote dokážu rozoznať aj stres. Pokračovanie výskumu by mohlo pomôcť pri výcviku terapeutických psov.