Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Zahraničie

Vedkyňu odsúdenú za špionáž previezli z Teheránu do väznice v púšti

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP Photo

Väznica Karčak má veľmi zlú povesť a podľa rozhlasovej stanice BBC je používaná ako forma trestu pre iránskych politických väzňov, pričom - pokiaľ ide o ženy - patrí k najnebezpečnejším v celom Iráne.

Sydney 29. júla (TASR) - V Iráne zadržiavanú austrálsku vysokoškolskú učiteľku a odborníčku na islam Kylie Mooreovú-Gilbertovú presunuli iránske úrady mimo Teheránu - do izolovanej väznice Karčak ležiacej v púštnej oblasti. Podľa agentúry AFP austrálske úrady v utorok dôrazne pripomenuli Iránu, že je zodpovedný za bezpečnosť tejto austrálskej vedkyne.

Väznica Karčak má veľmi zlú povesť a podľa rozhlasovej stanice BBC je používaná ako forma trestu pre iránskych politických väzňov, pričom - pokiaľ ide o ženy - patrí k najnebezpečnejším v celom Iráne. Je to väzenie pre ženy prestavané na vúzenské zariadenie z hydinárskeho závodu. Sú tam aj odsúdené za najzávažnejšie násilné trestné činy a často tam dochádza k násiliu. Väzenkyne sú tam bité a údajne aj znásilňované, majú málo jedla a zdravotná starostlivosť takmer neexistuje. Podľa najnovších správ väznice je tiež ohniskom nákazy koronavírusom.

Pedagogičku, odborníčku na islamské štúdiá a absolventku Cambridgeskej univerzity zadržala iránska polícia na letisli v Teheráne v roku 2018, keď chcela odcestovať z krajiny, kde sa zúčasnila na vedeckej konferencii. Bola obvinená i odsúdená za špionáž a odpykáva si 10-ročný trest väzenia. Samotná Mooreová-Gilbertová však všetky obvinenia odmieta.

Dva roky trestu si odpykala v teheránskom väzení Evín. Časť z nich strávila na samotke a držala aj niekoľko protestných hladoviek. V tejto väznici jej však povoľovali, aby ju navštevovali pracovníci austrálskeho konzulátu, a umožňovali jej aj telefonický kontakt s rodinou.

Hovorca austrálskeho veľvyslanectva v Teheráne uviedol, že sa "urgentne snažia" získať k vedkyni prístup aj na novom mieste výkonu trestu. Ubezpečil, že "prípad doktorky Mooreovej-Gilbertovej je jednou z najvyšších priorít austrálskej vlády".

Ľudskoprávni aktivisti v Iráne v máji tohto roku informovali, že Mooreová-Gilbertová sa niekoľkokrát pokúsila o samovraždu a že je rozčarovaná prístupom austrálskej vláde k svojmu uväzneniu.

Podľa vyhlásenia austrálskeho ministerstva zahraničných vecí z toho istého mesiaca rodina vedkyne uviedla, že s ňou v posledných mesiacoch viackrát komunikovali, pričom Mooreová-Gilbertová poprela, že by sa bola pokúsila o samovraždu alebo bola vo väzení vystavená mučeniu.

Irán počas pandémie koronavírusu prepustil okolo 100.000 väzňov vrátane asi 1000 cudzincov, aby zmiernil tlak na väzenský systém, Mooreová-Gilbertová zostáva za mrežami.

Austrálska vláda sa do veľkej miery snažila vyriešiť tento prípad diplomaticky, za zatvorenými dverami.

Novinár a bývalý iránsky väzeň Jason Rezaian však v utorok vyhlásil, že táto politika jednoznačne zlyhala.

" Čokoľvek vlády Austrálie a Británie robia pre oslobodenie svojej občianky, Kylie Mooreovej-Gilbertovej z väzenia v Iráne, zlyháva," napísal v tvíte Rezaian. Zdôraznil, že "táto nevinná žena by mala byť na slobode". Dodal, že s "pár cudzincami, ktorí sa v Iráne stali rukojemníkmi, sa zaobchádza tak zle".