Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Putin v stredu poprel, že Rusko má v úmysle napadnúť štáty NATO.
Autor TASR
Tallinn 28. marca (TASR) - Veliteľ estónskych ozbrojených síl Martin Herem vo štvrtok vyzval na zdvojnásobenie výdavkov na obranu Estónska v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Podľa neho je to potrebné na vytvorenie dostatočných zásob munície na rýchle odrazenie prípadnej ruskej invázie, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Estónsky generál vyhlásil, že šéfa Kremľa Vladimira Putina neodstraší hrozba odvetného jadrového útoku ani vysokých obetí na životoch, ak sa rozhodne zaútočiť na susedné Estónsko, ktoré by Rusi zdevastovali, ak by neboli urýchlene zatlačení späť na svoje územie.
"Ak niekto prenikne cez hranice, rozhodujúce víťazstvo musí prísť veľmi rýchlo: nie o mesiace a roky, ale o dni a týždne," uviedol estónsky generál v rozhovore, ktorý poskytol v Japonsku, kde rokoval s predstaviteľmi rezortu obrany.
Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen začiatkom februára varoval, že Rusko by mohlo napadnúť niektorý členský štát NATO v priebehu troch až piatich rokov. "Ak sa naozaj domnievame, že to môže prísť za tri roky, musíme prijať rozhodnutia už dnes," uviedol v tejto súvislosti generál Herem.
Putin v stredu poprel, že Rusko má v úmysle napadnúť štáty NATO. "Myšlienka, že zaútočíme na nejakú inú krajinu - Poľsko, pobaltské krajiny a Česi sa tiež obávajú -, je úplný nezmysel. Sú to len táraniny," povedal šéf Kremľa.
Reuters konštatuje, že prebiehajúca ruská invázia na Ukrajinu spred vyše dvoch rokov však vyvolala na Západe obavy, že sa Putin bude snažiť získať a obnoviť kontrolu Moskvy nad väčšinou bývalých štátov Sovietského zväzu.
Po nelegálnej anexii Krymského polostrova Ruskom zvýšilo Estónsko, kedysi patriace Sovietskemu zväzu, svoje výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu. Členovia NATO majú ako spodnú hranicu stanovený dvojpercentný výdavkový cieľ.
Estónska zahraničná rozviedka vo februári tvrdila, že Rusko sa chystá na vojenskú konfrontáciu so Západom priebehu najbližšieho desaťročia, pričom plánuje zdvojnásobiť počet vojakov rozmiestnených pozdĺž svojich hraníc s pobaltskými štátmi a Fínskom.
Svoju prítomnosť v Pobaltí už posilňujú ostatné krajiny NATO vrátane Nemecka, ktoré plánuje mať v regióne do roku 2027 rozmiestnených 4800 vojakov. Išlo by o prvé trvalé nasadenie nemeckých ozbrojených síl v zahraničí od druhej svetovej vojny.
Estónsky generál vyhlásil, že šéfa Kremľa Vladimira Putina neodstraší hrozba odvetného jadrového útoku ani vysokých obetí na životoch, ak sa rozhodne zaútočiť na susedné Estónsko, ktoré by Rusi zdevastovali, ak by neboli urýchlene zatlačení späť na svoje územie.
"Ak niekto prenikne cez hranice, rozhodujúce víťazstvo musí prísť veľmi rýchlo: nie o mesiace a roky, ale o dni a týždne," uviedol estónsky generál v rozhovore, ktorý poskytol v Japonsku, kde rokoval s predstaviteľmi rezortu obrany.
Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen začiatkom februára varoval, že Rusko by mohlo napadnúť niektorý členský štát NATO v priebehu troch až piatich rokov. "Ak sa naozaj domnievame, že to môže prísť za tri roky, musíme prijať rozhodnutia už dnes," uviedol v tejto súvislosti generál Herem.
Putin v stredu poprel, že Rusko má v úmysle napadnúť štáty NATO. "Myšlienka, že zaútočíme na nejakú inú krajinu - Poľsko, pobaltské krajiny a Česi sa tiež obávajú -, je úplný nezmysel. Sú to len táraniny," povedal šéf Kremľa.
Reuters konštatuje, že prebiehajúca ruská invázia na Ukrajinu spred vyše dvoch rokov však vyvolala na Západe obavy, že sa Putin bude snažiť získať a obnoviť kontrolu Moskvy nad väčšinou bývalých štátov Sovietského zväzu.
Po nelegálnej anexii Krymského polostrova Ruskom zvýšilo Estónsko, kedysi patriace Sovietskemu zväzu, svoje výdavky na obranu na tri percentá hrubého domáceho produktu. Členovia NATO majú ako spodnú hranicu stanovený dvojpercentný výdavkový cieľ.
Estónska zahraničná rozviedka vo februári tvrdila, že Rusko sa chystá na vojenskú konfrontáciu so Západom priebehu najbližšieho desaťročia, pričom plánuje zdvojnásobiť počet vojakov rozmiestnených pozdĺž svojich hraníc s pobaltskými štátmi a Fínskom.
Svoju prítomnosť v Pobaltí už posilňujú ostatné krajiny NATO vrátane Nemecka, ktoré plánuje mať v regióne do roku 2027 rozmiestnených 4800 vojakov. Išlo by o prvé trvalé nasadenie nemeckých ozbrojených síl v zahraničí od druhej svetovej vojny.
