Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dohoda medzi oboma vládami však zaručuje, že Británia bude aj naďalej, po dobu 99 rokov, kontrolovať miestnu vojenskú základňu Diego Garcia.
Autor TASR
,aktualizované Londýn/Port Louis 3. októbra (TASR) - Britská vláda vo štvrtok oznámila, že súhlasila s odovzdaním sporných Čagoských ostrovov v Indickom oceáne Mauríciu. Dohoda medzi oboma vládami však zaručuje, že Británia bude aj naďalej, po dobu 99 rokov, kontrolovať miestnu vojenskú základňu Diego Garcia, ktorú spravuje spolu s USA. TASR o tom informuje podľa agentúry AP a Reuters.
Čagoské ostrovy sú súčasťou Britského indickooceánskeho územia. Nachádzajú sa približne 500 kilometrov južne od Maldív a asi 2000 kilometrov severovýchodne od ostrova Maurícius. Skladajú sa približne zo 60 atolov, ktorých celková rozloha je iba 60 kilometrov štvorcových. Ich poloha v strede Indického oceánu má veľkú strategickú hodnotu.
"Táto vláda zdedila situáciu, v ktorej bola ohrozená dlhodobá a bezpečná prevádzka vojenskej základne Diego Garcia, ktorej zvrchovanosť bola sporná a bola predmetom právnych sporov," uviedol vo vyhlásení britský minister zahraničných vecí David Lammy. "Dnešná dohoda zabezpečuje túto dôležitú vojenskú základňu do budúcnosti. Posilní našu úlohu pri zaisťovaní globálnej bezpečnosti, zabráni tomu, aby sa Indický oceán využíval ako migračná trasa do Spojeného kráľovstva a zaručí naše dlhodobé vzťahy s Mauríciom," dodal Lammy. Dohodu podporili aj britskí spojenci vrátane USA.
Maurícijský premiér Pravind Jugnauth v reakcii vyhlásil, že rozhodnutie Británie prenechať jeho krajine zvrchovanosť nad Čagoskými ostrovmi znamená zavŕšenie úsilia o dekolonizáciu tohto súostrovia.
Británia Maurícius a Čagoské ostrovy kontrolovala od roku 1814. Súostrovie však Británia protiprávne oddelila od Maurícia a ostrovy zostali pod jej kontrolou aj po vyhlásení nezávislosti Maurícia v roku 1968.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu v roku 2019 v poradnom stanovisku Britániu vyzval, aby sa vzdala nároku na Čagoské ostrovy. ICC vtedy uviedol, že Británia Čagoské ostrovy od Maurícia oddelila protiprávne.
V 60. a 70. rokoch britské úrady z ostrovov vysťahovali približne 2000 miestnych obyvateľov, aby na jednom z nich mohli spolu s USA postaviť vojenskú základňu.
Súčasťou dohody je preto aj umožnenie návratu vysídleným obyvateľom. Väčšina z nich dnes žije na Seychelách, Mauríciu a v Británii. Na ostrovoch sa v súčasnosti nenachádza žiadne trvalé obyvateľstvo. Prítomných je iba 3000 vojakov na vojenskej základni a ďalší personál.
Americké úrady základňu Diego Garcia označujú za "nenahraditeľnú platformu" pre bezpečnostné operácie na Blízkom východe, v južnej Ázii a vo východnej Afrike. Reuters pripomína, že jej strategický význam sa prejavil počas konfliktov v Iraku a Afganistane. Počas oboch vojen zo základne štartovali bombardéry dlhého doletu.
Dohodu s maurícijskou vládou kritizuje opozičná Konzervatívna strana. Bývalý minister zahraničných vecí James Cleverly v reakcii uviedol, že dohoda poukazuje na slabosť labouristickej vlády.
Čagoské ostrovy sú súčasťou Britského indickooceánskeho územia. Nachádzajú sa približne 500 kilometrov južne od Maldív a asi 2000 kilometrov severovýchodne od ostrova Maurícius. Skladajú sa približne zo 60 atolov, ktorých celková rozloha je iba 60 kilometrov štvorcových. Ich poloha v strede Indického oceánu má veľkú strategickú hodnotu.
"Táto vláda zdedila situáciu, v ktorej bola ohrozená dlhodobá a bezpečná prevádzka vojenskej základne Diego Garcia, ktorej zvrchovanosť bola sporná a bola predmetom právnych sporov," uviedol vo vyhlásení britský minister zahraničných vecí David Lammy. "Dnešná dohoda zabezpečuje túto dôležitú vojenskú základňu do budúcnosti. Posilní našu úlohu pri zaisťovaní globálnej bezpečnosti, zabráni tomu, aby sa Indický oceán využíval ako migračná trasa do Spojeného kráľovstva a zaručí naše dlhodobé vzťahy s Mauríciom," dodal Lammy. Dohodu podporili aj britskí spojenci vrátane USA.
Maurícijský premiér Pravind Jugnauth v reakcii vyhlásil, že rozhodnutie Británie prenechať jeho krajine zvrchovanosť nad Čagoskými ostrovmi znamená zavŕšenie úsilia o dekolonizáciu tohto súostrovia.
Británia Maurícius a Čagoské ostrovy kontrolovala od roku 1814. Súostrovie však Británia protiprávne oddelila od Maurícia a ostrovy zostali pod jej kontrolou aj po vyhlásení nezávislosti Maurícia v roku 1968.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu v roku 2019 v poradnom stanovisku Britániu vyzval, aby sa vzdala nároku na Čagoské ostrovy. ICC vtedy uviedol, že Británia Čagoské ostrovy od Maurícia oddelila protiprávne.
V 60. a 70. rokoch britské úrady z ostrovov vysťahovali približne 2000 miestnych obyvateľov, aby na jednom z nich mohli spolu s USA postaviť vojenskú základňu.
Súčasťou dohody je preto aj umožnenie návratu vysídleným obyvateľom. Väčšina z nich dnes žije na Seychelách, Mauríciu a v Británii. Na ostrovoch sa v súčasnosti nenachádza žiadne trvalé obyvateľstvo. Prítomných je iba 3000 vojakov na vojenskej základni a ďalší personál.
Americké úrady základňu Diego Garcia označujú za "nenahraditeľnú platformu" pre bezpečnostné operácie na Blízkom východe, v južnej Ázii a vo východnej Afrike. Reuters pripomína, že jej strategický význam sa prejavil počas konfliktov v Iraku a Afganistane. Počas oboch vojen zo základne štartovali bombardéry dlhého doletu.
Dohodu s maurícijskou vládou kritizuje opozičná Konzervatívna strana. Bývalý minister zahraničných vecí James Cleverly v reakcii uviedol, že dohoda poukazuje na slabosť labouristickej vlády.
