Washington 28. októbra (TASR) – V spojitosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA (3. novembra 2020) prináša TASR prehľad amerických prezidentov, ktorí v priebehu 20. a 21. storočia navštívili Slovenskú resp. Českú republiku, alebo svojimi rozhodnutiami ovplyvnili vývoj v týchto krajinách resp. v Československu.



Theodore Roosevelt (1901-1909)

Foto: TASR/AP

V poradí 26. prezident USA navštívil Bratislavu – vtedajší Prešporok – v roku 1910, keď už nebol vo funkcii. Po uplynutí druhého funkčného obdobia si doprial safari v Afrike, potom niekoľko mesiacov cestoval po Európe. Od roku 1904 sa poznal s niekdajším uhorským ministrom náboženstva a školstva grófom Albertom Apponyim. Práve za ním pricestoval 17. apríla 1910 z Viedne vlakom na bratislavskú hlavnú stanicu, kde ho čakalo slávnostné uvítanie. Prešporkom iba prešiel cestou na statok Eberhard v Malinove, ktorý rodina Apponyiovcov využívala. Roosevelt tu strávil noc pred návštevou Budapešti a všade ho vítalo nadšené obyvateľstvo.



Woodrow Wilson (1913_1921)

Foto: TASR/AP

Americký prezident mal zásadný vplyv na vznik prvej Československej republiky (ČSR). Na zasadnutí amerického Kongresu 8. januára 1918 predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie po 1. svetovej vojne. Bod 10 hovoril: "Národom Rakúska-Uhorska, ktorých miesto medzi národmi si prajeme vidieť chránené a zaistené, má byť daná najvoľnejšia príležitosť pre autonómny vývoj." Neskôr Tomáš G. Masaryk presvedčil Wilsona, že je nevyhnutný vznik štátu Čechov a Slovákov. Práve jemu odovzdal do rúk Washingtonskú deklaráciu z 18. októbra 1918. Wilson tlmočil cisárovi Rakúska-Uhorska Karolovi I. stanovisko USA, podľa ktorého je mier možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechov a Slovákov a južných Slovanov. Na znak vďaky sa uvažovalo o návrhu, aby sa Bratislava volala Wilsonovo mesto. Ďalší prezidenti USA venovali medzinárodnej a najmä európskej politike menšiu pozornosť, čo podľa analytikov umožnilo vzostup diktátorských režimov v medzivojnovom období. "Je zrejmé, že deštrukcia Československa bola poznamenaná tým, že v Európe chýbala americká zahraničná politika," uviedol bývalý český minister obrany a zahraničných vecí Alexandr Vondra.



Franklin Delano Roosevelt (1933-1945)

Foto: TASR/AP

Zúčastňoval sa na rokovaniach tzv. Veľkej trojky spoločne s Josifom Vissarionovičom Stalinom a Winstonom Churchillom v Teheráne (28. novembra – 1. decembra 1943) a na Jalte (4. – 11. februára 1945) o usporiadaní Európy po 2. svetovej vojne. Po 32. prezidentovi USA je pomenovaná známa Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici. Počas SNP slúžila raneným vojakom Prvej Československej armády. Americká Rooseveltova nadácia, ktorej správkyňou bola prezidentova manželka Eleanor, poukázala finančné prostriedky na výstavbu nového moderného zariadenia, ktoré začali stavať 20. júna 1947.



Harry S. Truman (1945-1953)

Foto: TASR/AP

Nastúpil do úradu namiesto náhle zosnulého Franklina D. Roosevelta. Do jeho funkčného obdobia spadá záver druhej svetovej vojny a Postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945). Vyhlásil 12. marca 1947 tzv. Trumanovu doktrínu zadržiavania komunizmu, na ktorú nadväzoval plán obnovy v Európe známy ako Marshallov plán. Povojnové Československo ho 7. júla 1947 privítalo, no už o niekoľko dní Stalin prinútil československú delegáciu, aby krajina od projektu odstúpila.



John Fitzgerald Kennedy (1961-1963)

Foto: TASR/AP

Kennedy navštívil Prahu 22 rokov predtým, než sa stal prezidentom USA. Jeho otca v roku 1937 vymenovali za veľvyslanca USA v Británii a John F. Kennedy cestoval po Európe ako študent. Diktátorské režimy v Nemecku a v Taliansku vnímal s obdivom. Ako 22-ročný v auguste 1939 navštívil Prahu v čase, keď už Čechy a Moravu okupovali Nemci. Túto skúsenosť využil pri písaní diplomovej práce. Kennedy podobne ako jeho otec zastával názor, že by USA do 2. svetovej vojny nemali zasahovať. Svoje postoje však neskôr zmenil predovšetkým pod vplyvom britského premiéra Winstona Churchilla.



Lyndon Baines Johnson (1963-1969)

Foto: TASR/AP

Z dokumentov CIA vyplýva, že sa 36. prezident USA už na začiatku augusta 1968 dozvedel o tom, že Sovietsky zväz sústredil silné zoskupenie vojsk pri hraniciach s Československom. Okupácia sa však nejavila ako pravdepodobná. Večer 20. augusta prijal Johnson sovietskeho veľvyslanca v USA Anatolija Dobrynina, od ktorého sa dozvedel, že došlo k vojenskej intervencii do Československa. Johnson v reakcii na túto udalosť zrušil plánovanú cestu na summit do Leningradu (Petrohradu) a agresiu označil za porušenie Charty OSN.



Richard Milhous Nixon (1969-1974)

Foto: TASR/AP

Nixon navštívil Prahu v roku 1967, v čase, keď sa chcel o najvyšší post uchádzať druhý raz (prvýkrát v roku 1960 prehral volebný súboj v Kennedym). Strávil v Prahe tri dni bez akejkoľvek publicity a nestretol sa so žiadnym oficiálnym predstaviteľom. Rovnako je tajomstvom opradená jeho cesta do Prahy 12. októbra 1989. Počas dvojdňovej návštevy si exprezident prezrel pražské historické centrum, pobudol na veľvyslanectve USA v Prahe a stretol sa s jediným politikom – tým bol vtedajší komunistický poslanec a niekdajší vysoký štátny funkcionár Evžen Erban. Ten o stretnutí telefonicky informoval disidenta a neskoršieho prezidenta Václava Havla – o čom sa Štátna bezpečnosť (ŠtB) dozvedela náhodou, pretože Havla odpočúvala. Historici si Nixonovu cestu vysvetľujú ako snahu získať neoficiálne informácie o vývoji v Československu.



George Herbert Walker Bush (1989-1993)

Foto: TASR/AP

George Bush starší vstúpil do dejín ako prezident, počas ktorého éry sa skončila studená vojna a spadla železná opona, rovnako ako Berlínsky múr – došlo k opätovnému zjednoteniu Nemecka. Bol tiež jediným, ktorý počas svojho funkčného obdobia oficiálne navštívil Česko-Slovensko. Stalo sa tak 17. novembra 1990, teda v deň prvého výročia Nežnej revolúcie. V Prahe vystúpil na pôde Federálneho zhromaždenia (FZ), stretol sa s prezidentom Václavom Havlom, premiérom Mariánom Čalfom, s predsedom FZ Alexandrom Dubčekom i s kardinálom Tomáškom. V uliciach Prahy a na zhromaždení na Václavskom námestí ľudia vítali s nadšením Busha aj jeho manželku Barbaru.



Bill Clinton (1993-2001)

Foto: TASR/AP

Clinton bol v Československu už ako študent v roku 1970. Ako prezident USA prišiel na oficiálnu návštevu 11. januára 1994, keď sa zúčastnil na summite Visegrádskej štvorky. Rokoval teda nielen s českými, ale aj slovenskými, maďarskými a poľskými politikmi. Z jeho pobytu v Prahe je známy okamih, keď s prezidentom ČR Václavom Havlom navštívil legendárnu pivnicu U Zlatého tigra a stretol sa tu aj so spisovateľom Bohumilom Hrabalom. V Redute si zahral na saxofón, ktorý od Havla dostal. Prezidenta ČR si mimoriadne vážil. "Uvedomoval si, že demokracia je stav mysle, že je to celý systém, keď veci robíte istým spôsobom. Že je to viac, než len absencia komunizmu a viac, než len možnosť voliť," vyjadril sa o ňom.



George Walker Bush (2001-2009)

Foto: TASR/AP

George Bush mladší navštívil Prahu dva razy. Prvýkrát sa 22. novembra 2002 zúčastnil na summite NATO, na ktorom oficiálne prijali aj Slovensko za člena Aliancie. Bush tu neplánovane hovoril so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Prahu navštívil druhý raz 5. a 6. júna 2007. Bol tiež jediný prezident USA, ktorý navštívil Slovensko – priletel do Bratislavy 24. februára 2005 a vystúpil na Hviezdoslavovom námestí. V priestoroch Bratislavského hradu sa potom konal summit prezidenta USA s ruským prezidentom Vladimírom Putinom (tzv. Bratislavský summit) venovaný globálnej bezpečnosti.



Barack Hussein Obama (2009-2017)

Foto: TASR/AP

Prahu navštívil dva razy – 4. a 5. apríla 2009, keď bolo hlavné mesto ČR dejiskom summitu EÚ-USA. Na návšteve ho sprevádzala aj ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Obama vystúpil na Hradčanskom námestí, čo bolo jeho vôbec prvé verejné vystúpenie v Európe. O rok neskôr 8. apríla 2010 sa stala Praha dejiskom schôdzky Baracka Obamu s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom. Obama sa tiež stretol so zástupcami jedenástich krajín strednej Európy, Balkánu a Pobaltia a 9. apríla po rokovaní s českým prezidentom Václavom Klausom odletel.



Donald John Trump (2017- )

Foto: TASR/AP

Dnešného prezidenta USA spája s Českou republikou jeho manželka z rokov 1977-1991 Ivana Trumpová rodená Zelníčková pochádzajúca zo Zlína.



Zdroj: bratislavskerozky.sk, www.fnspfdr.sk, www.extrastory.cz, plus.rozhlas.cz, ct24.ceskatelevize.cz, novinky.cz