Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sullivan bol v piatok predvolaný na ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde strávil asi 20 minút. Svoju návštevu pred novinármi nijako nekomentoval.
Autor TASR
Moskva 10. septembra (TASR) - Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo veľvyslanca USA v Rusku Johna Sullivana, aby ho upozornilo na "neprípustnosť zasahovania do vnútorných záležitostí Ruska".
"Počas rozhovoru (so Sullivanom) bolo zdôraznené, že ruská strana má nevyvrátiteľné dôkazy o porušovaní ruskej legislatívy", ktorého sa dopustili "americkí digitálni giganti v súvislosti s prípravou a konaním volieb do Štátnej dumy", dolnej komory ruského parlamentu, uvádza sa podľa Interfaxu vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
Podľa diplomatického rezortu sa na stretnutí rokovalo o ďalších otázkach bilaterálneho charakteru.
Interfax vo svojej správe súčasne citoval z vyhlásenia zverejneného americkou diplomatickou misiou v Moskve.
Uvádza sa v ňom, že Sullivan sa stretol s námestníkom ruského ministerstva zahraničných vecí Sergejom Riabkovom "s cieľom prediskutovať široké spektrum bilaterálnych otázok na podporu úsilia prezidenta USA Joea Bidena" budovať s Ruskom predvídateľné a stabilné vzťahy.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová neskôr na svojom konte na sociálnej sieti Telegram napísala, že "je iba jeden dôvod (predvolania Sullivana) - zasahovanie do ruských volieb. Dúfame, že to americkí diplomati oznámia Washingtonu."
Interfax dodal, že Sullivan bol v piatok predvolaný na ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde strávil asi 20 minút. Svoju návštevu pred novinármi nijako nekomentoval.
Ruské médiá predtým špekulovali, že Sullivan bol predvolaný, aby mu ruský rezort diplomacie tlmočil protest v súvislosti s tým, že niekoľkým ruským novinárom odmietli v USA udeliť akreditáciu na podujatie v New Yorku organizované pri príležitosti 20. výročie teroristických útokov na USA.
Vzťahy medzi Západom a Ruskom sa za posledné desaťročie výrazne vyostrili. Súvisí to s anexiou Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, podporou separatistov na východnej Ukrajine a angažovaním sa Ruska vo vojenskom konflikte v Sýrii. Medzi ďalšie zdroje napätia patria aj ruské dezinformačné kampane a Rusku pripisované kybernetické útoky, rovnako ako pokusy o zasahovanie do demokratických procesov na Západe i prenasledovanie demokratickej opozície v Rusku.
"Počas rozhovoru (so Sullivanom) bolo zdôraznené, že ruská strana má nevyvrátiteľné dôkazy o porušovaní ruskej legislatívy", ktorého sa dopustili "americkí digitálni giganti v súvislosti s prípravou a konaním volieb do Štátnej dumy", dolnej komory ruského parlamentu, uvádza sa podľa Interfaxu vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
Podľa diplomatického rezortu sa na stretnutí rokovalo o ďalších otázkach bilaterálneho charakteru.
Interfax vo svojej správe súčasne citoval z vyhlásenia zverejneného americkou diplomatickou misiou v Moskve.
Uvádza sa v ňom, že Sullivan sa stretol s námestníkom ruského ministerstva zahraničných vecí Sergejom Riabkovom "s cieľom prediskutovať široké spektrum bilaterálnych otázok na podporu úsilia prezidenta USA Joea Bidena" budovať s Ruskom predvídateľné a stabilné vzťahy.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová neskôr na svojom konte na sociálnej sieti Telegram napísala, že "je iba jeden dôvod (predvolania Sullivana) - zasahovanie do ruských volieb. Dúfame, že to americkí diplomati oznámia Washingtonu."
Interfax dodal, že Sullivan bol v piatok predvolaný na ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde strávil asi 20 minút. Svoju návštevu pred novinármi nijako nekomentoval.
Ruské médiá predtým špekulovali, že Sullivan bol predvolaný, aby mu ruský rezort diplomacie tlmočil protest v súvislosti s tým, že niekoľkým ruským novinárom odmietli v USA udeliť akreditáciu na podujatie v New Yorku organizované pri príležitosti 20. výročie teroristických útokov na USA.
Vzťahy medzi Západom a Ruskom sa za posledné desaťročie výrazne vyostrili. Súvisí to s anexiou Krymského polostrova Ruskom v roku 2014, podporou separatistov na východnej Ukrajine a angažovaním sa Ruska vo vojenskom konflikte v Sýrii. Medzi ďalšie zdroje napätia patria aj ruské dezinformačné kampane a Rusku pripisované kybernetické útoky, rovnako ako pokusy o zasahovanie do demokratických procesov na Západe i prenasledovanie demokratickej opozície v Rusku.
