Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Zahraničie

Veľvyslanci EÚ dali zelenú členstvu Bulharska a Rumunska v schengene

Na archívnej snímke rumunský prezident Klaus Iohannis. Foto: TASR/AP

Rumunský prezident Klaus Iohannis rozhodnutie veľvyslancov privítal.

Brusel/Bukurešť 27. novembra (TASR) — Veľvyslanci členských krajín EÚ sa na svojom stredajšom rokovaní v Bruseli zhodli na plnom členstve Bulharska a Rumunska v schengenskom priestore od 1. januára 2025. Na sieti X to oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ. Zhodu by mali na svojom stretnutí, ktoré sa uskutoční 12. decembra, formálne potvrdiť ministri vnútra EÚ. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

"Po minulotýždňovom úspešnom ministerskom stretnutí v Budapešti, kde sa Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko dohodli na balíku opatrení týkajúcom sa ochrany hraníc, je dnešok kľúčovým krokom k európskej integrácii. Coreper (Výbor stálych zástupcov) dokončil prípravu rozhodnutia Rady EÚ o zrušení kontrol na vnútorných pozemných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom od 1. januára 2025. Formálne prijatie sa očakáva 12. decembra na Rade ministrov spravodlivosti a vnútra," uviedlo maďarské predsedníctvo.

Rumunský prezident Klaus Iohannis rozhodnutie veľvyslancov privítal. "Dnes je dôležitý okamih pre Rumunsko! Veľvyslanci EÚ schválili úplné pristúpenie Rumunska k schengenu vrátane pozemných hraníc od 1. januára 2025. Decembrová rada ministrov sformalizuje toto dlho očakávané rozhodnutie, na ktoré právom čakajú všetci rumunskí občania," napísala hlava štátu na sieti X.

Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov.

Európska komisia už v roku 2011 konštatovala, že Rumunsko a Bulharsko sú pripravené na vstup do schengenského priestoru. Z rôznych dôvodov ho však blokovali najprv Holandsko a Fínsko, neskôr Nemecko a Rakúsko. Zo svojho odmietavého postoja, zdôvodňovaného nedostatočnou ochranou hraníc pred nelegálnymi migrantmi, ako posledné až minulý týždeň ustúpilo Rakúsko.

Rumunsko a Bulharsko sú od marca členmi "vzdušného schengenu", to znamená, že odpadli kontroly na ich vzdušných a námorných hraniciach.

Pellegrini: Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia a obetí

Pellegrini verí, že diplomatické úsilie a dialóg, ktorý sa začal na medzinárodnej scéne, prinesú ukončenie vojny a nastolenie udržateľného mieru.

- Utrpenie a obeta Ukrajincov sú nesmierne. Hanebné zločiny Putinovho režimu sa nedajú ničím ospravedlniť. Vyhlásil to líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka.

- Mier na Ukrajine nemôže byť podľa českého prezidenta Petra Pavla prijatý za každú cenu a akákoľvek dohoda musí byť prijateľná pre Ukrajinu.

- Cesta k mieru na Ukrajine vedie cez rokovania. Ak chceme, aby u východných susedov zavládol skutočný a trvalý mier, je nevyhnutné, aby sa v určitej fáze rokovaní do nich zapojili aj zástupcovia Európskej únie. Povedal to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Ruský súd potvrdil v pondelok trojročný trest odňatia slobody pre francúzskeho vedca Laurenta Vinatiera, ktorého v októbri 2024 odsúdili za porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch.

- Pápež František, ktorý leží v nemocnici v kritickom stave pre obojstranný zápal pľúc, mal dobrú noc a odpočíva, informoval v pondelok Vatikán.

- Horský priechod Čertovica je pre nehodu neprejazdný. Žilinská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

- Krajský súd v Liberci poslal na tri roky do väzenia Artura Simona, ktorý sa chcel pridať k militantnému hnutiu Hizballáh, prípadne k Hamasu.

- Čína a Rusko sú skutoční priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil podľa štátnych médií v pondelok prezident Si Ťin-pching počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, píše TASR.

- Česká pozícia v otázke vojny na Ukrajine zostáva podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského nemenná. ČR bude Ukrajinu naďalej podporovať všetkými spôsobmi.

- Úrad vlády (ÚV) SR podáva na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.