Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Americký diplomat naznačil, že NATO v súčasnosti čelí turbulenciám porovnateľným s tými po skončení studenej vojny.
Autor TASR
Brusel 22. apríla (TASR) - V blízkej budúcnosti nie je žiadna šanca na ďalšie rozšírenie Severoatlantickej aliancie. Dôvodom sú obavy NATO, že by to mohlo destabilizovať Rusko, uviedol dnes americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute.
Podľa správy tlačovej agentúry Reuters by takáto perspektíva bola sklamaním najmä pre Gruzínsko a tiež pre niektoré štáty západného Balkánu. Z tohto regiónu má najbližšie k členstvu v NATO Čierna Hora.
Americký diplomat naznačil, že NATO v súčasnosti čelí "turbulenciám porovnateľným s tými po skončení studenej vojny", pričom aliancia si neželá prispieť k vnútorným slabostiam Ruska.
"V praxi to znamená, že neviem, či v blízkej budúcnosti, možno nasledujúcich sedem rokov a viac, existuje nejaký priestor pre ďalšie rozširovanie NATO," uviedol Lute v rámci Globálneho aspenského fóra o bezpečnosti (ASF:Global) v Londýne. Zároveň dodal, že na "politike otvorených dverí" aliancie sa nič nemení.
Americký diplomat spresnil, že Rusko zohráva dôležitú strategickú úlohu a strategické prostredie bude brzdiť rozširovanie aliancie.
Lute upozornil, že ak aliancia prijme predpoklad o domácom oslabení Ruska a o možnom zhoršovaní tohto stavu, nemalo by zmysel vyvíjať nátlak a urýchliť proces destabilizácie.
V decembri 2015, prvýkrát od vstupu Chorvátska a Albánska do NATO v roku 2009, aliancia v Bruseli naznačila, že jej dvere sú otvorené pre Čiernu Horu. Ponuka aliancie vyprovokovala hnev Moskvy, ktorá sa stavia proti akémukoľvek ďalšiemu rozširovaniu NATO o štáty bývalého komunistického bloku z východnej a juhovýchodnej Európy.
Summit NATO v Bukurešti v apríli 2008 znamenal budúci prísľub členstva pre Gruzínsko, Macedónsko a ďalšie balkánske krajiny, kandidujúce na členstvo v aliancii, ako aj pre Ukrajinu.
Lute v rámci trojdňového londýnskeho podujatia (21.-23.4.) upozornil, že na prijatie každého ďalšieho člena je potrebný konsenzus a jednohlasný súhlas v súčasnosti 28-členného obranného zoskupenia. Podľa jeho slov je v prípade Gruzínska či Ukrajiny len málo pravdepodobné, že sa konsenzus podarí dosiahnuť.
Podľa správy tlačovej agentúry Reuters by takáto perspektíva bola sklamaním najmä pre Gruzínsko a tiež pre niektoré štáty západného Balkánu. Z tohto regiónu má najbližšie k členstvu v NATO Čierna Hora.
Americký diplomat naznačil, že NATO v súčasnosti čelí "turbulenciám porovnateľným s tými po skončení studenej vojny", pričom aliancia si neželá prispieť k vnútorným slabostiam Ruska.
"V praxi to znamená, že neviem, či v blízkej budúcnosti, možno nasledujúcich sedem rokov a viac, existuje nejaký priestor pre ďalšie rozširovanie NATO," uviedol Lute v rámci Globálneho aspenského fóra o bezpečnosti (ASF:Global) v Londýne. Zároveň dodal, že na "politike otvorených dverí" aliancie sa nič nemení.
Americký diplomat spresnil, že Rusko zohráva dôležitú strategickú úlohu a strategické prostredie bude brzdiť rozširovanie aliancie.
Lute upozornil, že ak aliancia prijme predpoklad o domácom oslabení Ruska a o možnom zhoršovaní tohto stavu, nemalo by zmysel vyvíjať nátlak a urýchliť proces destabilizácie.
V decembri 2015, prvýkrát od vstupu Chorvátska a Albánska do NATO v roku 2009, aliancia v Bruseli naznačila, že jej dvere sú otvorené pre Čiernu Horu. Ponuka aliancie vyprovokovala hnev Moskvy, ktorá sa stavia proti akémukoľvek ďalšiemu rozširovaniu NATO o štáty bývalého komunistického bloku z východnej a juhovýchodnej Európy.
Summit NATO v Bukurešti v apríli 2008 znamenal budúci prísľub členstva pre Gruzínsko, Macedónsko a ďalšie balkánske krajiny, kandidujúce na členstvo v aliancii, ako aj pre Ukrajinu.
Lute v rámci trojdňového londýnskeho podujatia (21.-23.4.) upozornil, že na prijatie každého ďalšieho člena je potrebný konsenzus a jednohlasný súhlas v súčasnosti 28-členného obranného zoskupenia. Podľa jeho slov je v prípade Gruzínska či Ukrajiny len málo pravdepodobné, že sa konsenzus podarí dosiahnuť.
