Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na pôde OSN sa o zrušení embarga uvaleného na Kubu hlasuje každoročne od roku 1992, pričom Valné zhromaždenie doteraz vždy schválilo rezolúciu vyzývajúcu na jeho zrušenie.
Autor TASR
Havana/Bratislava 3. októbra (TASR) – Kubánska vláda opätovne vyzvala vládu Spojených štátov na ukončenie hospodárskeho, obchodného a finančného embarga uvaleného na Kubu v roku 1962. Havana predloží príslušnú rezolúciu Valnému zhromaždeniu OSN začiatkom novembra. TASR o tom informovala veľvyslankyňa Kuby na Slovensku Yamila Pitová-Montesová.
"Hospodárska, obchodná a finančná blokáda Spojených štátov proti Kube, trvajúca takmer šesť desaťročí, je najnespravodlivejším, najprísnejším a najdlhšie uplatňovaným systémom sankcií proti jednej krajine," povedala kubánska veľvyslankyňa. Poukázala na sprísnenie americkej politiky od apríla 2018, ktoré podľa nej vyústilo do celkových ročných strát pre Kubu vo výške 4,3 miliardy dolárov.
Podľa Havany embargo poškodzuje okrem iného kubánske zdravotníctvo, školstvo, potravinársky sektor, kultúru či priemysel. "A to hlavne nemožnosťou prístupu k novým technológiám, trhom a vedeckým poznatkom," zdôraznila veľvyslankyňa.
Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa sa od mája 2019 rozhodla uplatňovať tretí článok tzv. Helmsovho-Burtonovho zákona z roku 1996, ktorého účinnosť odkladali predošlé americké vlády každých šesť mesiacov. Článok umožňuje iniciovať súdne procesy v USA proti zahraničným firmám pôsobiacim na Kube, ktoré majú obchodné aktivity s majetkom znárodneným vládou Fidela Castra v 60. rokoch 20. storočia.
"Helmsov-Burtonov zákon, tvoriaci časť opatrení embarga, má mimoúzemný charakter, takže má negatívne dôsledky aj na tretie štáty," upozornila Pitová-Montesová. Spresnila, že opatrenie zasahuje okrem iného aj lodnú prepravu a činnosť medzinárodných bánk.
Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parrilla však tento týždeň v rozhovore pre agentúru AP uviedol, že nedávne pritvrdenie americkej politiky voči jeho krajine zrejme nebude znamenať úplné zvrátenie kurzu zbližovania vzťahov, ktoré začalo za vlády predchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu.
"Existuje tu nezvratný historický trend," povedal Bruno Rodríguez. "Je tu istá úroveň komunikácie a vzájomnej blízkosti medzi ľuďmi z oboch krajín, ktoré sú nezvrátiteľné," vysvetlil.
Na pôde OSN sa o zrušení embarga uvaleného na Kubu hlasuje každoročne od roku 1992, pričom Valné zhromaždenie doteraz vždy schválilo rezolúciu vyzývajúcu na jeho zrušenie. Vlani za ňu hlasovalo 189 zo 193 krajín. Proti boli iba USA a Izrael. Moldavsko a Ukrajina sa na hlasovaní nezúčastnili.
"Kubáncom týmto doslova škodíte, keďže tamojšiemu režimu tlmočíte, že jeho zaobchádzanie so svojimi občanmi je prijateľné," kritizovala vlani štáty, ktoré podporili rezolúciu, vtedajšia veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová.
"Hospodárska, obchodná a finančná blokáda Spojených štátov proti Kube, trvajúca takmer šesť desaťročí, je najnespravodlivejším, najprísnejším a najdlhšie uplatňovaným systémom sankcií proti jednej krajine," povedala kubánska veľvyslankyňa. Poukázala na sprísnenie americkej politiky od apríla 2018, ktoré podľa nej vyústilo do celkových ročných strát pre Kubu vo výške 4,3 miliardy dolárov.
Podľa Havany embargo poškodzuje okrem iného kubánske zdravotníctvo, školstvo, potravinársky sektor, kultúru či priemysel. "A to hlavne nemožnosťou prístupu k novým technológiám, trhom a vedeckým poznatkom," zdôraznila veľvyslankyňa.
Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa sa od mája 2019 rozhodla uplatňovať tretí článok tzv. Helmsovho-Burtonovho zákona z roku 1996, ktorého účinnosť odkladali predošlé americké vlády každých šesť mesiacov. Článok umožňuje iniciovať súdne procesy v USA proti zahraničným firmám pôsobiacim na Kube, ktoré majú obchodné aktivity s majetkom znárodneným vládou Fidela Castra v 60. rokoch 20. storočia.
"Helmsov-Burtonov zákon, tvoriaci časť opatrení embarga, má mimoúzemný charakter, takže má negatívne dôsledky aj na tretie štáty," upozornila Pitová-Montesová. Spresnila, že opatrenie zasahuje okrem iného aj lodnú prepravu a činnosť medzinárodných bánk.
Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parrilla však tento týždeň v rozhovore pre agentúru AP uviedol, že nedávne pritvrdenie americkej politiky voči jeho krajine zrejme nebude znamenať úplné zvrátenie kurzu zbližovania vzťahov, ktoré začalo za vlády predchádzajúceho amerického prezidenta Baracka Obamu.
"Existuje tu nezvratný historický trend," povedal Bruno Rodríguez. "Je tu istá úroveň komunikácie a vzájomnej blízkosti medzi ľuďmi z oboch krajín, ktoré sú nezvrátiteľné," vysvetlil.
Na pôde OSN sa o zrušení embarga uvaleného na Kubu hlasuje každoročne od roku 1992, pričom Valné zhromaždenie doteraz vždy schválilo rezolúciu vyzývajúcu na jeho zrušenie. Vlani za ňu hlasovalo 189 zo 193 krajín. Proti boli iba USA a Izrael. Moldavsko a Ukrajina sa na hlasovaní nezúčastnili.
"Kubáncom týmto doslova škodíte, keďže tamojšiemu režimu tlmočíte, že jeho zaobchádzanie so svojimi občanmi je prijateľné," kritizovala vlani štáty, ktoré podporili rezolúciu, vtedajšia veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová.
