Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko, ktoré v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade OSN, chcelo, aby sa zasadnutie konalo za zatvorenými dverami, ale Spojené štáty trvali na tom, aby bolo verejné.
Autor TASR
New York 22. februára (TASR) - Bezpečná rada OSN začala v utorok nadránom mimoriadne zasadnutie o prehlbujúcej sa ukrajinskej kríze spôsobenej tým, že Rusko uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby "udržiavali mier". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Máme do činenia s veľmi, veľmi dramatickou situáciou," povedal novinárom pred vstupom do rokovacej sály francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Riviere. Francúzsko patrilo k malému počtu štátov, ktoré na žiadosť Ukrajiny zvolali toto mimoriadne zasadnutie rady.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová v prejave na zasadnutí rady skritizovala ruského prezidenta Putina za tvrdenie, že vojaci, ktorých vyslal do separatistických ukrajinských oblastí, budú fungovať ako mierové sily.
"On ich nazýva mierové sily. To je nezmysel. Vieme, aké sú to v skutočnosti sily," uviedla Thomasová Greenfieldová.
Putinov príkaz vyslať vojakov do Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa vo všeobecnosti vníma ako krok smerujúci k invázii, na ktorú využije masy vojakov už zhromaždených pri hraniciach Ukrajiny.
Putin v rozsiahlom prejave k národu, vysielanom v pondelok v televízii, oznámil uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktorú skritizoval ako "zlyhávajúci, neúspešný štát" a "bábku" v rukách Západu. Opakoval, že Ukrajina je v podstate časť Ruska.
Thomasová Greenfieldová povedala, že Putinov prejav bol "sériou zúrivých klamstiev", ktoré mali "vytvoriť zámienku pre vojnu".
Rusko, ktoré v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade OSN, chcelo, aby sa zasadnutie konalo za zatvorenými dverami, ale Spojené štáty trvali na tom, aby bolo verejné.
Putinovo uznanie separatistických oblastí v zásade pochováva mierový plán z roku 2015 a otvára dvere pre priamu účasť ruskej armády.
Moskva neposkytla podrobnosti ani termín vyslania "mierových síl" na východ Ukrajiny, iba vyhlásila, že "príkaz na vyslanie začína platiť odo dňa, keď bol podpísaný", píše agentúra AFP.
"Máme do činenia s veľmi, veľmi dramatickou situáciou," povedal novinárom pred vstupom do rokovacej sály francúzsky veľvyslanec pri OSN Nicolas de Riviere. Francúzsko patrilo k malému počtu štátov, ktoré na žiadosť Ukrajiny zvolali toto mimoriadne zasadnutie rady.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová Greenfieldová v prejave na zasadnutí rady skritizovala ruského prezidenta Putina za tvrdenie, že vojaci, ktorých vyslal do separatistických ukrajinských oblastí, budú fungovať ako mierové sily.
"On ich nazýva mierové sily. To je nezmysel. Vieme, aké sú to v skutočnosti sily," uviedla Thomasová Greenfieldová.
Putinov príkaz vyslať vojakov do Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa vo všeobecnosti vníma ako krok smerujúci k invázii, na ktorú využije masy vojakov už zhromaždených pri hraniciach Ukrajiny.
Putin v rozsiahlom prejave k národu, vysielanom v pondelok v televízii, oznámil uznanie separatistických oblastí na východe Ukrajiny, ktorú skritizoval ako "zlyhávajúci, neúspešný štát" a "bábku" v rukách Západu. Opakoval, že Ukrajina je v podstate časť Ruska.
Thomasová Greenfieldová povedala, že Putinov prejav bol "sériou zúrivých klamstiev", ktoré mali "vytvoriť zámienku pre vojnu".
Rusko, ktoré v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade OSN, chcelo, aby sa zasadnutie konalo za zatvorenými dverami, ale Spojené štáty trvali na tom, aby bolo verejné.
Putinovo uznanie separatistických oblastí v zásade pochováva mierový plán z roku 2015 a otvára dvere pre priamu účasť ruskej armády.
Moskva neposkytla podrobnosti ani termín vyslania "mierových síl" na východ Ukrajiny, iba vyhlásila, že "príkaz na vyslanie začína platiť odo dňa, keď bol podpísaný", píše agentúra AFP.
