Opozíciou ovládané venezuelské Národné zhromaždenie v utorok varovalo venezuelské ozbrojené sily, ktoré sú na strane prezidenta Nicolása Madura, aby neblokovali prísun humanitárnej pomoci.
Autor TASR
Caracas 6. februára (TASR) — Venezuelská armáda zablokovala most na hranici s Kolumbiou, po ktorom mala byť dopravená humanitárna pomoc. Agentúru AFP o tom v stredu informoval venezuelský opozičný poslanec Franklin Duarte.
AFP pripomenula, že opozíciou ovládané venezuelské Národné zhromaždenie v utorok varovalo venezuelské ozbrojené sily, ktoré sú na strane prezidenta Nicolása Madura, aby neblokovali prísun humanitárnej pomoci.
Opozičný vodca Juan Guaidó, ktorý sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta, tvrdí, že vo Venezuele hrozí smrť hladom vyše 300.000 ľuďom, ak sa k nim nedostane humanitárna pomoc.
Maduro však vyhlásil, že humanitárna pomoc má byť predvojom pre inváziu do Venezuely vedenú Spojenými štátmi. Celú humanitárnu operáciu označil za "zlú a lacnú oligarchickú šou" a vyzval občanov, aby sa na ňu nedali nalákať. Venezuela bude podľa neho bojovať s ekonomickými problémami "svojím vlastným úsilím a vlastnou prácou" a "nebude nikoho o nič prosiť". "Ak nám chcú pomôcť, nech zrušia blokádu a sankcie," vyzval.
Zrejme v súlade s Madurovým rozkazom venezuelskí vojaci v stredu SEČ zablokovali pomocou cisternového nákladného auta a lodného kontajnera prístup k mostu Tienditas, ktorý spája kolumbijské mesto Cúcuta s venezuelským mestom Ureňa.
Guaidó už v pondelok vyslovil podozrenie, že armáda sa chce zmocniť humanitárnej pomoci, ktorá je momentálne pripravená v Kolumbii, Brazílii a na neidentifikovanom karibskom ostrove, aby ju potom distribuovala vlastným podporovateľom vo Venezuele prostredníctvom dotovaného potravinového programu tamojšej socialistickej vlády.
Národné zhromaždenie aj v tejto súvislosti deklarovalo, že armáda sa musí rozhodnúť, či je na strane ľudí, alebo chráni Madura.
Podľ agentúry AFP si je Guaidó vedomý, že ak chce zosadiť Madura, potrebuje podporu ozbrojených síl. V sobotu sa na stranu opozície pridal hlavný veliteľ vojenského letectva.
AFP dodala, že predstavitelia Guaidóovho tímu budú 14. februára vo Washingtone rokovať o reakcii na "najväčšiu humanitárnu krízu na južnej pologuli v moderných dejinách".
Agentúra pripomenula, že USA, ktoré Guaidóa uznali za legitímneho prezidenta medzi prvými krajinami sveta, naďalej nevylučujú ani vojenské riešenie krízy vo Venezuele.
Tejto krajine sa vo svojej správe o stave Únie v noci na stredu venoval aj prezident USA Donald Trump, keď potvrdil podporu Spojených štátov Guaidóovi a povedal, že "stojíme po boku venezuelského ľudu v jeho šľachetných snahách" získať slobodu.
Tento týždeň Guaidóa podporila dvadsiatka krajín EÚ na čele s Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Španielskom. Stalo sa tak po tom, ako Maduro nevyhovel ich požiadavke, aby do 3. februára vypísal nové prezidentské voľby.
AFP pripomenula, že opozíciou ovládané venezuelské Národné zhromaždenie v utorok varovalo venezuelské ozbrojené sily, ktoré sú na strane prezidenta Nicolása Madura, aby neblokovali prísun humanitárnej pomoci.
Opozičný vodca Juan Guaidó, ktorý sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta, tvrdí, že vo Venezuele hrozí smrť hladom vyše 300.000 ľuďom, ak sa k nim nedostane humanitárna pomoc.
Maduro však vyhlásil, že humanitárna pomoc má byť predvojom pre inváziu do Venezuely vedenú Spojenými štátmi. Celú humanitárnu operáciu označil za "zlú a lacnú oligarchickú šou" a vyzval občanov, aby sa na ňu nedali nalákať. Venezuela bude podľa neho bojovať s ekonomickými problémami "svojím vlastným úsilím a vlastnou prácou" a "nebude nikoho o nič prosiť". "Ak nám chcú pomôcť, nech zrušia blokádu a sankcie," vyzval.
Zrejme v súlade s Madurovým rozkazom venezuelskí vojaci v stredu SEČ zablokovali pomocou cisternového nákladného auta a lodného kontajnera prístup k mostu Tienditas, ktorý spája kolumbijské mesto Cúcuta s venezuelským mestom Ureňa.
Guaidó už v pondelok vyslovil podozrenie, že armáda sa chce zmocniť humanitárnej pomoci, ktorá je momentálne pripravená v Kolumbii, Brazílii a na neidentifikovanom karibskom ostrove, aby ju potom distribuovala vlastným podporovateľom vo Venezuele prostredníctvom dotovaného potravinového programu tamojšej socialistickej vlády.
Národné zhromaždenie aj v tejto súvislosti deklarovalo, že armáda sa musí rozhodnúť, či je na strane ľudí, alebo chráni Madura.
Podľ agentúry AFP si je Guaidó vedomý, že ak chce zosadiť Madura, potrebuje podporu ozbrojených síl. V sobotu sa na stranu opozície pridal hlavný veliteľ vojenského letectva.
AFP dodala, že predstavitelia Guaidóovho tímu budú 14. februára vo Washingtone rokovať o reakcii na "najväčšiu humanitárnu krízu na južnej pologuli v moderných dejinách".
Agentúra pripomenula, že USA, ktoré Guaidóa uznali za legitímneho prezidenta medzi prvými krajinami sveta, naďalej nevylučujú ani vojenské riešenie krízy vo Venezuele.
Tejto krajine sa vo svojej správe o stave Únie v noci na stredu venoval aj prezident USA Donald Trump, keď potvrdil podporu Spojených štátov Guaidóovi a povedal, že "stojíme po boku venezuelského ľudu v jeho šľachetných snahách" získať slobodu.
Tento týždeň Guaidóa podporila dvadsiatka krajín EÚ na čele s Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Španielskom. Stalo sa tak po tom, ako Maduro nevyhovel ich požiadavke, aby do 3. februára vypísal nové prezidentské voľby.