Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na čele viacerých juhoamerických krajín vrátane Argentíny, Bolívie, Kolumbie a Brazílie stoja v súčasnosti ľavicoví lídri, ktorí by mohli podporiť stiahnutie amerických sankcií voči Venezuele.
Autor TASR
Brazília 30. mája (TASR) - Venezuelský prezident Nicolás Maduro v pondelok navštívil Brazíliu. Bolo to po prvý raz od roku 2019, keď mu vtedajší pravicovo populistický prezident Jair Bolsonaro zakázal vstup do krajiny. TASR správu prevzala zo stanice BBC News.
Madura privítal staronový ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva pred samitom 11 juhoamerických prezidentov v utorok v Brazílii. Maduro vyhlásil, že sa začína "nová éra" v bilaterálnych vzťahoch. Venezuela je podľa neho otvorená pre brazílskych investorov, a zdôraznil, že obe krajiny "musia byť jednotné - odteraz a už navždy".
Legitimitu Madura spochybňujú viaceré krajiny a jeho odporcovia ho označujú za diktátora. Lula návštevu využil na kritiku sankcií USA voči Venezuele, pričom vyhlásil, že o tejto krajine koluje "vytvorený príbeh autoritárstva" a že sankcie sú neopodstatnené. Maduro naposledy navštívil Brazíliu v roku 2015.
Zatiaľčo pravicový populista Bolsonaro bol ideologickým odporcom Madura, Lula s ním udržiaval vrelé vzťahy, takisto ako s jeho zosnulým politickým mentorom Hugom Chávezom.
Na čele viacerých juhoamerických krajín vrátane Argentíny, Bolívie, Kolumbie a Brazílie stoja v súčasnosti ľavicoví lídri, ktorí by mohli podporiť stiahnutie amerických sankcií voči Venezuele.
Maduro je však od svojho zvolenia v roku 2013 čoraz autoritárskejší. Pre zásahy proti opozičným aktivistom preto USA uvalili sankcie na jeho vládu a po sporných voľbách v roku 2019 uznali opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta.
Venezuelské opozičné Národné zhromaždenie vlani v decembri odhlasovalo rozpustenie paralelnej vlády a odvolanie Guaidóa, ktorého uznali mnohé západné krajiny vrátane USA, ale ľavicového Madura sa mu zosadiť nepodarilo.
Lula vyhlásil, že podporí žiadosť Venezuely o vstup do skupiny popredných rozvíjajúcich sa krajín BRICS, dopĺňa tlačová agentúra Reuters. Dnes ju tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR).
Podľa brazílskeho prezidenta členské krajiny na tohtoročnom samite v JAR prerokuje žiadosti "niekoľkých krajín", ktoré sa chcú pripojiť k BRICS.
Madura privítal staronový ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva pred samitom 11 juhoamerických prezidentov v utorok v Brazílii. Maduro vyhlásil, že sa začína "nová éra" v bilaterálnych vzťahoch. Venezuela je podľa neho otvorená pre brazílskych investorov, a zdôraznil, že obe krajiny "musia byť jednotné - odteraz a už navždy".
Legitimitu Madura spochybňujú viaceré krajiny a jeho odporcovia ho označujú za diktátora. Lula návštevu využil na kritiku sankcií USA voči Venezuele, pričom vyhlásil, že o tejto krajine koluje "vytvorený príbeh autoritárstva" a že sankcie sú neopodstatnené. Maduro naposledy navštívil Brazíliu v roku 2015.
Zatiaľčo pravicový populista Bolsonaro bol ideologickým odporcom Madura, Lula s ním udržiaval vrelé vzťahy, takisto ako s jeho zosnulým politickým mentorom Hugom Chávezom.
Na čele viacerých juhoamerických krajín vrátane Argentíny, Bolívie, Kolumbie a Brazílie stoja v súčasnosti ľavicoví lídri, ktorí by mohli podporiť stiahnutie amerických sankcií voči Venezuele.
Maduro je však od svojho zvolenia v roku 2013 čoraz autoritárskejší. Pre zásahy proti opozičným aktivistom preto USA uvalili sankcie na jeho vládu a po sporných voľbách v roku 2019 uznali opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta.
Venezuelské opozičné Národné zhromaždenie vlani v decembri odhlasovalo rozpustenie paralelnej vlády a odvolanie Guaidóa, ktorého uznali mnohé západné krajiny vrátane USA, ale ľavicového Madura sa mu zosadiť nepodarilo.
Lula vyhlásil, že podporí žiadosť Venezuely o vstup do skupiny popredných rozvíjajúcich sa krajín BRICS, dopĺňa tlačová agentúra Reuters. Dnes ju tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika (JAR).
Podľa brazílskeho prezidenta členské krajiny na tohtoročnom samite v JAR prerokuje žiadosti "niekoľkých krajín", ktoré sa chcú pripojiť k BRICS.
