Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európsky súd konštatoval, že ruské úrady o zámeroch teroristov zaútočiť na vzdelávacie zariadenie v danom regióne vedeli.
Autor TASR
Štrasburg 19. septembra (TASR) - Verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 13. apríla, ktorým konštatoval, že Rusko zlyhalo pri snahe vyriešiť rukojemnícku drámu v Beslane z roku 2004, je právoplatný. Sudcovia Veľkej komory totiž zamietli žiadosť Ruskej federácie o opätovné preskúmanie kauzy, informovala dnes inštitúcia so sídlom v Štrasburgu.
ESĽP v apríli rozhodol, že pri riešení rukojemníckej drámy v Beslane došlo z ruskej strany k "vážnym zlyhaniam". Použitie zbraní ako delá, granátomety a plameňomety ruskými bezpečnostnými zložkami bolo podľa ESĽP neprimerané a prispelo k obetiam medzi rukojemníkmi. Na základe tohto verdiktu, zverejneného na webovej stránke ESĽP, musí Rusko poškodeným zaplatiť finančnú náhradu v celkovej výške zhruba tri milióny eur.
Ruské ministerstvo spravodlivosti reagovalo oznámením o podaní odvolania a označením rozsudku ESĽP za neopodstatnený.
"Celý rad záverov ESĽP je neopodstatnený. Používal argumenty, ktoré nie sú príliš presvedčivé a sú v rozpore s dôkazmi poskytnutými ruskými orgánmi," citovala v apríli z vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti tlačová agentúra TASS.
"Súd rozhodol, že Rusko musí vyplatiť žalobcom spolu 2.955.000 eur, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, a zástupcom žalobcov spolu 88.000 eur, pokiaľ ide o náklady," uviedli vtedy ruské médiá s odvolaním sa na tlačové vyhlásenie tohto orgánu Rady Európy.
Zoznam žalobcov v prípade masakry v Beslane obsahoval 409 mien príbuzných obetí či samotných rukojemníkov, ktorí vyviazli so zraneniami.
Európsky súd konštatoval, že ruské úrady o zámeroch teroristov zaútočiť na vzdelávacie zariadenie v danom regióne vedeli. Nepodnikli však žiadne náležité opatrenia, aby týchto teroristov zastavili alebo ochránili školu. Úrady dokonca nevydali ani varovanie.
ESĽP okrem iného dospel k záveru, že v plánovaní a riadení bezpečnostnej operácie boli "závažné nedostatky", čo viedlo k chybám v rozhodovaní a koordinácii celého zásahu. ESĽP ďalej vyčítal Moskve spôsob, akým viedla vyšetrovanie celej tragédie.
V závere trojdňového teroristického útoku na školu v Beslane, ktorý sa začal 1. septembra 2004, zahynulo viac než 330 ľudí vrátane vyše 180 školákov. Stovky ďalších utrpeli zranenia.
Do školy preniklo ozbrojené komando islamských extrémistov zo Severného Kaukazu a zajalo približne 1100 rukojemníkov. Dráma sa skončila zásahom ruskej armády, ktorý sprevádzalo niekoľko výbuchov a dlhotrvajúca streľba.
Preživší a pozostalí po obetiach z Beslanu sa vzápätí obrátili na ESĽP so žalobami, pričom tvrdili, že zásah ruských bezpečnostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí. Rovnako chybne tiež podľa nich Rusi viedli vyjednávanie s teroristami.
ESĽP v apríli rozhodol, že pri riešení rukojemníckej drámy v Beslane došlo z ruskej strany k "vážnym zlyhaniam". Použitie zbraní ako delá, granátomety a plameňomety ruskými bezpečnostnými zložkami bolo podľa ESĽP neprimerané a prispelo k obetiam medzi rukojemníkmi. Na základe tohto verdiktu, zverejneného na webovej stránke ESĽP, musí Rusko poškodeným zaplatiť finančnú náhradu v celkovej výške zhruba tri milióny eur.
Ruské ministerstvo spravodlivosti reagovalo oznámením o podaní odvolania a označením rozsudku ESĽP za neopodstatnený.
"Celý rad záverov ESĽP je neopodstatnený. Používal argumenty, ktoré nie sú príliš presvedčivé a sú v rozpore s dôkazmi poskytnutými ruskými orgánmi," citovala v apríli z vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti tlačová agentúra TASS.
"Súd rozhodol, že Rusko musí vyplatiť žalobcom spolu 2.955.000 eur, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, a zástupcom žalobcov spolu 88.000 eur, pokiaľ ide o náklady," uviedli vtedy ruské médiá s odvolaním sa na tlačové vyhlásenie tohto orgánu Rady Európy.
Zoznam žalobcov v prípade masakry v Beslane obsahoval 409 mien príbuzných obetí či samotných rukojemníkov, ktorí vyviazli so zraneniami.
Európsky súd konštatoval, že ruské úrady o zámeroch teroristov zaútočiť na vzdelávacie zariadenie v danom regióne vedeli. Nepodnikli však žiadne náležité opatrenia, aby týchto teroristov zastavili alebo ochránili školu. Úrady dokonca nevydali ani varovanie.
ESĽP okrem iného dospel k záveru, že v plánovaní a riadení bezpečnostnej operácie boli "závažné nedostatky", čo viedlo k chybám v rozhodovaní a koordinácii celého zásahu. ESĽP ďalej vyčítal Moskve spôsob, akým viedla vyšetrovanie celej tragédie.
V závere trojdňového teroristického útoku na školu v Beslane, ktorý sa začal 1. septembra 2004, zahynulo viac než 330 ľudí vrátane vyše 180 školákov. Stovky ďalších utrpeli zranenia.
Do školy preniklo ozbrojené komando islamských extrémistov zo Severného Kaukazu a zajalo približne 1100 rukojemníkov. Dráma sa skončila zásahom ruskej armády, ktorý sprevádzalo niekoľko výbuchov a dlhotrvajúca streľba.
Preživší a pozostalí po obetiach z Beslanu sa vzápätí obrátili na ESĽP so žalobami, pričom tvrdili, že zásah ruských bezpečnostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí. Rovnako chybne tiež podľa nich Rusi viedli vyjednávanie s teroristami.
