Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obvinenia sa týkali členstva v zločineckej organizácii, porušovania zákona o narkotikách a v niektorých prípadoch nezákonného obchodovania so zbraňami.
Autor TASR
Brusel 29. októbra (TASR) — Na celkovo vyše 700 rokov odňatia slobody odsúdil v utorok súd v Bruseli 127 osôb obžalovaných v jednom z doteraz najväčších procesov týkajúcich sa obchodovania s drogami v Belgicku. Dvaja vodcovia pašeráckej siete z Alžírska a Albánska pôjdu do väzenia na 17 a 14 rokov, deväť osôb zbavili obvinení, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Odsúdení vo veľkom pašovali kokaín a iné drogy v kontajneroch z Južnej Ameriky a Maroka do Európy cez prístavy v Antverpách, Rotterdame, Hamburgu a Le Havre. Belgickej polícii sa podarilo pašerácku sieť rozložiť v spolupráci s vyšetrovateľmi z Nemecka, Francúzska a Holandska. Pomohlo im aj to, že prelomili šifrované správy, ktoré si pašeráci posielali na platformách Sky ECC a Encrochat.
Obvinenia sa týkali členstva v zločineckej organizácii, porušovania zákona o narkotikách a v niektorých prípadoch nezákonného obchodovania so zbraňami.
Prokuratúra požadovala pre vodcov siete tresty v trvaní 20 a 19 rokov. Vodcom celej siete bol podľa súdu Albánec Eridan Munoz Guerrero, ktorý žil istý čas v Nemecku. Jeho priznanie a spolupráca s úradmi boli poľahčujúcimi okolnosťami pri vymeraní výšky trestu. Guerrerova právnička ho označila za "spravodlivý".
Z vyše 120 obžalovaných mužov a žien boli niektorí súdení v neprítomnosti. Desiatky obvinených dostali tresty odňatia slobody v rozmedzí od niekoľkých mesiacov až po viac ako 15 rokov. Drogy pašovali v rokoch 2017 - 2022.
Proces sa začal v decembri minulého roka za prísnych bezpečnostných opatrení v bývalom sídle NATO v Bruseli. Okrem belgických občanov sa na lavici obžalovaných ocitli aj osoby z krajín severnej Afriky, Kolumbie, Kosova a Ukrajiny. Väčšina obžalovaných bola od svojho zatknutia vo väzbe v Belgicku.
Obhajcovia niektorých obžalovaných kritizovali prokuratúru, že spojila desiatky prípadov, ktoré spolu nemali nič spoločné, čím vznikol dojem existencie veľkej pašeráckej siete. Prokuratúra oponovala, že od začiatku vyšetrovania v roku 2017 boli identifikované rôzne zločinecké skupiny, ktoré boli jasne štruktúrované, hierarchické a existovali medzi nimi overiteľné prepojenia.
V posledných rokoch sa Belgicko čoraz viac stáva centrom medzinárodného obchodu s drogami. Hlavnou vstupnou bránou je prístav v Antverpách, kde v roku 2023 zadržali rekordných 116 ton kokaínu. Európska agentúra pre drogy (EUDA) však odhaduje, že zatiaľ čo sa zadrží jedna tona kokaínu, ďalších deväť ton zostane neodhalených.
Odsúdení vo veľkom pašovali kokaín a iné drogy v kontajneroch z Južnej Ameriky a Maroka do Európy cez prístavy v Antverpách, Rotterdame, Hamburgu a Le Havre. Belgickej polícii sa podarilo pašerácku sieť rozložiť v spolupráci s vyšetrovateľmi z Nemecka, Francúzska a Holandska. Pomohlo im aj to, že prelomili šifrované správy, ktoré si pašeráci posielali na platformách Sky ECC a Encrochat.
Obvinenia sa týkali členstva v zločineckej organizácii, porušovania zákona o narkotikách a v niektorých prípadoch nezákonného obchodovania so zbraňami.
Prokuratúra požadovala pre vodcov siete tresty v trvaní 20 a 19 rokov. Vodcom celej siete bol podľa súdu Albánec Eridan Munoz Guerrero, ktorý žil istý čas v Nemecku. Jeho priznanie a spolupráca s úradmi boli poľahčujúcimi okolnosťami pri vymeraní výšky trestu. Guerrerova právnička ho označila za "spravodlivý".
Z vyše 120 obžalovaných mužov a žien boli niektorí súdení v neprítomnosti. Desiatky obvinených dostali tresty odňatia slobody v rozmedzí od niekoľkých mesiacov až po viac ako 15 rokov. Drogy pašovali v rokoch 2017 - 2022.
Proces sa začal v decembri minulého roka za prísnych bezpečnostných opatrení v bývalom sídle NATO v Bruseli. Okrem belgických občanov sa na lavici obžalovaných ocitli aj osoby z krajín severnej Afriky, Kolumbie, Kosova a Ukrajiny. Väčšina obžalovaných bola od svojho zatknutia vo väzbe v Belgicku.
Obhajcovia niektorých obžalovaných kritizovali prokuratúru, že spojila desiatky prípadov, ktoré spolu nemali nič spoločné, čím vznikol dojem existencie veľkej pašeráckej siete. Prokuratúra oponovala, že od začiatku vyšetrovania v roku 2017 boli identifikované rôzne zločinecké skupiny, ktoré boli jasne štruktúrované, hierarchické a existovali medzi nimi overiteľné prepojenia.
V posledných rokoch sa Belgicko čoraz viac stáva centrom medzinárodného obchodu s drogami. Hlavnou vstupnou bránou je prístav v Antverpách, kde v roku 2023 zadržali rekordných 116 ton kokaínu. Európska agentúra pre drogy (EUDA) však odhaduje, že zatiaľ čo sa zadrží jedna tona kokaínu, ďalších deväť ton zostane neodhalených.
