Brusel 24. decembra (TASR) - Na rozdiel od tradície na Slovensku je pre Belgičanov 24. december obyčajným pracovným dňom. Vianoce sa začínajú až 25. decembra, keď sa rodiny schádzajú pri slávnostnej večeri.

Pôvodné obyvateľstvo Belgického kráľovstva si k vianočnej hostine dopraje predovšetkým typický vianočný zákusok. Ten rešpektuje dvojjazyčný ráz krajiny, a preto sa u frankofónnych Valónov volá Buche de Noël a vo Flámsku Kerststronk.

Ide o tortu plnenú maslovým krémom a zdobenú vianočnými figúrkami. Francúzsku jazykovú verziu vianočného koláča sa od roku 1991 každoročne snaží využiť pivo značky Bush vyrobené pivovarom Dubuisson. Pivo pod názvom Bush de Noël (vyslovuje sa rovnako ako koláč) s karamelovou príchuťou je najsilnejšie belgické vianočné pivo a varí sa len na oslavy konca roka.

Tradíciu vianočných a koncoročných pív prebrali aj mnohé iné pivovary, a tak špeciálne pivá ako Pere Noël, Cuvee de Noël, Fantôme de Noël či Winter Mess možno nájsť nielen v obchodoch, ale aj v stánkoch na vianočných trhoch v Bruseli, Leuvene, Brugách a v ďalších mestách. Vianočné trhy trvajú od svätého Mikuláša (6. 12.), ktorý nosí deťom hlavnú časť darčekov, až do 31. decembra.

V Belgicku je svätý Mikuláš aj patrónom školákov. Podľa legendy oživil tri malé deti, ktoré bezohľadný mäsiar premenil na klobásy. Deti sa na príchod svätého Mikuláša pripravia tak, že pri krbe vyložia svoje topánočky a nezabudnú nechať mrkvu pre jeho oslíka.

V Bruseli vianočné trhy – roztiahnuté cez viacero častí historického centra – majú v posledných rokoch oficiálny názov Radosti zimy. Najväčšou atrakciou vianočného Bruselu je svetelno-hudobná večerná šou premietaná na múry historickej radnice. Každý rok organizátori zvolia iné svetelné motívy a iné hudobné podklady.

Pri zmienke o Brugách a vianočnom období treba upozorniť na Festival ľadových sôch, ktorý trvá od konca novembra do začiatku januára a každý rok diela umelcov z rôznych štátov vytesané do ľadu na rozprávkové motívy pritiahnu tisíce návštevníkov.

Belgičania tvrdia, že tradícia vianočného piva siaha až do 18. storočia. Pivovary v závere roka vyrábali sezónne pivá, aby predali zvyšné zásoby chmeľu a sladu, ktoré v tom čase bolo ťažké dlhodobo skladovať. Pivá s vyšším obsahom chmeľu a sladu boli tmavšie, s vyšším obsahom alkoholu, a pôvodne boli ponúkané dobrým zákazníkom a zamestnancom. Postupom času sa z nutnosti spotrebovať zásoby surovín stala pekná koncoročná tradícia. Taká, že vo flámskom mestečku Essen sa každý rok koná Vianočný pivný festival, počas ktorého návštevníci môžu ochutnať 150–200 druhov vianočných pív.

Okrem domáceho piva by na štedrovečernom stole u Belgičanov nemal chýbať ani špeciálny chlieb "cougnou" alebo "cougnoulle", ktorý má tvar jahniatka.

Deti kresťanských rodičov čakajú na Vianoce svätého Mikuláša, v súčasnosti sa však pod vplyvom anglofónnej kultúry deti tešia aj na Santu Klausa.

V minulosti bolo pekným zvykom, že Belgičania sa popoludní 25. decembra chodili korčuľovať na zamrznuté kanály. Tento zvyk v poslednom čase narúšajú mierne zimy, keď kanály nezamŕzajú ani počas Vianoc.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)