Kyjevsko-pečerská lavra, založená v roku 1051 pustovníkmi Antonijom Pečerským a Feodosijom, je zapísaná aj do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Autor TASR
Kyjev 7. januára (TASR) - Nová pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) slávila svoju vôbec prvú vianočnú omšu v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra – objekte, ktorý si táto autokefálna cirkev len pomerne nedávno pre seba vybojovala. Píše o tom agentúra DPA.
Na sobotných bohoslužbách v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie sa zúčastnilo niekoľko stoviek veriacich a desiatok novinárov. Pozvanie na omšu prijal aj ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko a živý vstup z bohoslužieb vysielala i ukrajinská televízia.
Chrám patriaci Kyjevsko-pečorskej lavre je najdôležitejšou katedrálou celej Ukrajiny. Do konca roka 2022 ho však používala ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), patriaca už dlhodobo pod moskovský patriarchát.
Začiatkom vlaňajšieho decembra bol kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra preregistrovaný pod pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorá má podporu ukrajinského vedenia. Listina osvedčujúca tento krok však zatiaľ nebola schválená príslušnými orgánmi na Ukrajine.
Kyjevsko-pečerská lavra, založená v roku 1051 pustovníkmi Antonijom Pečerským a Feodosijom, je zapísaná aj do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Na sobotných bohoslužbách v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie sa zúčastnilo niekoľko stoviek veriacich a desiatok novinárov. Pozvanie na omšu prijal aj ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko a živý vstup z bohoslužieb vysielala i ukrajinská televízia.
Chrám patriaci Kyjevsko-pečorskej lavre je najdôležitejšou katedrálou celej Ukrajiny. Do konca roka 2022 ho však používala ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), patriaca už dlhodobo pod moskovský patriarchát.
Začiatkom vlaňajšieho decembra bol kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra preregistrovaný pod pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorá má podporu ukrajinského vedenia. Listina osvedčujúca tento krok však zatiaľ nebola schválená príslušnými orgánmi na Ukrajine.
Kyjevsko-pečerská lavra, založená v roku 1051 pustovníkmi Antonijom Pečerským a Feodosijom, je zapísaná aj do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.