Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Teherán ohľadne prebiehajúcich rozhovorov rovnako vyjadril opatrný optimizmus.
Autor TASR
Viedeň 9. apríla (TASR) - Predstavitelia svetových veľmocí ukončili v piatok vo Viedni prvé kolo rokovaní so zástupcami Iránu zamerané na oživenie tzv. jadrovej dohody z roku 2015. V súvislosti s doterajším priebehom rozhovorov, ktoré majú pokračovať na budúci týždeň, vyjadrili zúčastnené strany mierny optimizmus, píše agentúra DPA.
Vyjednávači za Britániu, Čínu, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Irán po prvých troch dňoch rokovaní "s uspokojením konštatovali počiatočný pokrok," napísal na Twitteri Michail Uľjanov, ruský diplomat a stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni.
Teherán ohľadne prebiehajúcich rozhovorov rovnako vyjadril opatrný optimizmus. "Existujú náznaky, že USA sa chystajú prehodnotiť svoj postoj a zrušiť sankcie voči Iránu," povedal pred piatkovým záverečným stretnutím námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Abbás Arakčí.
Čínsky vyjednávač Wang Čchün podľa agentúry Reuters uviedol, že všetky strany čiastočne prekonali vzájomné rozdiely. "Vidíme dynamiku postupne sa vyvíjajúceho konsenzu," povedal novinárom po piatkových rokovaniach.
Agentúra AP však napísala, že napriek konštruktívnej atmosfére, o ktorej hovorili zúčastnené strany, na viedenských rokovaniach zatiaľ nedošlo k citeľnému pokroku v zásadných otázkach.
Rokovania o oživení dohody sa začali v rakúskej metropole v utorok. Prítomná bola aj americká delegácia, ktorá však s Iránom rokovala len nepriamo princípom tzv. kyvadlovej diplomacie - rokovania viedla s predstaviteľmi ostatných zúčastnených mocností.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 s Iránom tzv. jadrovú dohodu - známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA)-, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
USA však v roku 2018, keď bol ich prezidentom Donald Trump, od tejto dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Islamská republika sa v dôsledku týchto sankcií ocitla za uplynulé dva roky v akútnej hospodárskej kríze, ktorú ešte prehĺbila koronavírusová pandémia. Teherán na odstúpenie USA reagoval postupným porušovaním svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody.
Nový americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA sa k dohode vrátia pod podmienkou, že Irán najskôr začne znovu rešpektovať záväzky, od ktorých upustil po Trumpovom rozhodnutí. Teherán však tvrdí, že prvý krok musia naopak urobiť USA, a to v podobe zrušenia všetkých sankcií.
Vyjednávači za Britániu, Čínu, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Irán po prvých troch dňoch rokovaní "s uspokojením konštatovali počiatočný pokrok," napísal na Twitteri Michail Uľjanov, ruský diplomat a stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni.
Teherán ohľadne prebiehajúcich rozhovorov rovnako vyjadril opatrný optimizmus. "Existujú náznaky, že USA sa chystajú prehodnotiť svoj postoj a zrušiť sankcie voči Iránu," povedal pred piatkovým záverečným stretnutím námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Abbás Arakčí.
Čínsky vyjednávač Wang Čchün podľa agentúry Reuters uviedol, že všetky strany čiastočne prekonali vzájomné rozdiely. "Vidíme dynamiku postupne sa vyvíjajúceho konsenzu," povedal novinárom po piatkových rokovaniach.
Agentúra AP však napísala, že napriek konštruktívnej atmosfére, o ktorej hovorili zúčastnené strany, na viedenských rokovaniach zatiaľ nedošlo k citeľnému pokroku v zásadných otázkach.
Rokovania o oživení dohody sa začali v rakúskej metropole v utorok. Prítomná bola aj americká delegácia, ktorá však s Iránom rokovala len nepriamo princípom tzv. kyvadlovej diplomacie - rokovania viedla s predstaviteľmi ostatných zúčastnených mocností.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 s Iránom tzv. jadrovú dohodu - známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA)-, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
USA však v roku 2018, keď bol ich prezidentom Donald Trump, od tejto dohody odstúpili a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Islamská republika sa v dôsledku týchto sankcií ocitla za uplynulé dva roky v akútnej hospodárskej kríze, ktorú ešte prehĺbila koronavírusová pandémia. Teherán na odstúpenie USA reagoval postupným porušovaním svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody.
Nový americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA sa k dohode vrátia pod podmienkou, že Irán najskôr začne znovu rešpektovať záväzky, od ktorých upustil po Trumpovom rozhodnutí. Teherán však tvrdí, že prvý krok musia naopak urobiť USA, a to v podobe zrušenia všetkých sankcií.
