Konflikt si vyžiadal približne 2,5 milióna obetí, z toho 90 percent civilistov.
Autor TASR
Ženeva/Bratislava 20. júla (TASR) - Pred 60 rokmi - 21. júla 1954 - podpísali vo švajčiarskej Ženeve dohodu o prímerí vo Vietname, čím sa skončila francúzska kolonizácia tejto krajiny.
Vietnam sa dočasne rozdelil pozdĺž 17. rovnobežky na komunistickú Vietnamskú demokratickú republiku pod vedením Ho Či Mina a Republiku Vietnam na čele s cisárom Bao Daiom.
Dohoda o prímerí ukončila prvú fázu vojnového konfliktu z rokov 1946-1975, známeho ako Vietnamská vojna. Prvá fáza do roku 1954 bola nazývaná aj Indočínskou vojnou.
Od polovice 19. storočia bol Vietnam ako súčasť Indočíny kolonizovaný Francúzskom. Vietnam sa osamostatnil až v roku 1945, keď komunistický líder Ho Či Min vyhlásil jeho nezávislosť. Od roku 1946 až do prímeria v júli 1954 sa Francúzsko snažilo Vietnam opäť dostať pod svoj vplyv. Vietnam odpovedal partizánskou vojnou. Udalosti vyvrcholili v bitke pri Dien Bien Phu v máji 1954, keď vietnamskí partizáni dostali po 56 dňoch bojov Francúzsko na lopatky. V samotnej bitke zomrelo alebo zostalo nezvestných na oboch stranách asi 13.000 mužov.
Išlo o prvý prípad v dejinách, keď kolónia porazila svojich kolonizátorov.
O dva mesiace neskôr (21. júla 1954) bola vo švajčiarskej Ženeve potvrdená porážka francúzskych síl a rozdelenie krajiny. Išlo o predohru k americkému angažovaniu sa vo vojne vo Vietname.
Druhá fáza vietnamskej vojny sa začala koncom 50. rokov bojom juhovietnamských partizánov (Vietcong), sympatizujúcich so severom, proti juhovietnamskej vláde. Do tohto vývoja vojensky zasiahli začiatkom 60. rokov Spojené štáty americké, pre ktoré to však bol vnútropolitický aj zahraničnopolitický debakel.
Vietnamská vojna sa skončila v roku 1975. Už dva roky predtým došlo k podpisu dohody o prímerí, v ktorej bol zakotvený odchod amerických vojsk z Vietnamu, ale boje medzi dvoma vietnamskými štátnymi útvarmi sa onedlho obnovili. Až po kolapse Republiky Vietnam bol nastolený komunistický režim. Obe časti krajiny sa spojili 2. júla 1976 do Vietnamskej socialistickej republiky.
Konflikt si vyžiadal približne 2,5 milióna obetí, z toho 90 percent civilistov.
zdroj: www.britannica.com
Vietnam sa dočasne rozdelil pozdĺž 17. rovnobežky na komunistickú Vietnamskú demokratickú republiku pod vedením Ho Či Mina a Republiku Vietnam na čele s cisárom Bao Daiom.
Dohoda o prímerí ukončila prvú fázu vojnového konfliktu z rokov 1946-1975, známeho ako Vietnamská vojna. Prvá fáza do roku 1954 bola nazývaná aj Indočínskou vojnou.
Od polovice 19. storočia bol Vietnam ako súčasť Indočíny kolonizovaný Francúzskom. Vietnam sa osamostatnil až v roku 1945, keď komunistický líder Ho Či Min vyhlásil jeho nezávislosť. Od roku 1946 až do prímeria v júli 1954 sa Francúzsko snažilo Vietnam opäť dostať pod svoj vplyv. Vietnam odpovedal partizánskou vojnou. Udalosti vyvrcholili v bitke pri Dien Bien Phu v máji 1954, keď vietnamskí partizáni dostali po 56 dňoch bojov Francúzsko na lopatky. V samotnej bitke zomrelo alebo zostalo nezvestných na oboch stranách asi 13.000 mužov.
Išlo o prvý prípad v dejinách, keď kolónia porazila svojich kolonizátorov.
O dva mesiace neskôr (21. júla 1954) bola vo švajčiarskej Ženeve potvrdená porážka francúzskych síl a rozdelenie krajiny. Išlo o predohru k americkému angažovaniu sa vo vojne vo Vietname.
Druhá fáza vietnamskej vojny sa začala koncom 50. rokov bojom juhovietnamských partizánov (Vietcong), sympatizujúcich so severom, proti juhovietnamskej vláde. Do tohto vývoja vojensky zasiahli začiatkom 60. rokov Spojené štáty americké, pre ktoré to však bol vnútropolitický aj zahraničnopolitický debakel.
Vietnamská vojna sa skončila v roku 1975. Už dva roky predtým došlo k podpisu dohody o prímerí, v ktorej bol zakotvený odchod amerických vojsk z Vietnamu, ale boje medzi dvoma vietnamskými štátnymi útvarmi sa onedlho obnovili. Až po kolapse Republiky Vietnam bol nastolený komunistický režim. Obe časti krajiny sa spojili 2. júla 1976 do Vietnamskej socialistickej republiky.
Konflikt si vyžiadal približne 2,5 milióna obetí, z toho 90 percent civilistov.
zdroj: www.britannica.com