Od roku 2010 je nepretržite predsedom vlády Maďarska.
Autor TASR
Székesfehérvár/Bratislava 31. mája (TASR) - Už od začiatku 90. rokov minulého storočia patrí ku kľúčovým osobnostiam maďarského politického života. Ako líder priviedol stranu Fidesz k víťazstvu vo voľbách v rokoch 1998, 2010, 2014, 2018 a tiež v roku 2022. Od roku 2010 je nepretržite predsedom vlády Maďarska.
V stredu 31. mája bude mať Viktor Orbán, päťnásobný maďarský premiér, 60 rokov.
Narodil sa 31. mája 1963 v Székesfehérvári, ale detstvo strávil v obciach Alcsútdoboz a Felcsút. V roku 1977 sa rodina presťahovala do Székesfehérváru, kde v roku 1981 absolvoval Gymnázium Blanky Telekiovej. Po skončení základnej vojenskej služby študoval právo na budapeštianskej Univerzite Eötvösa Loránda. Štúdium dokončil v roku 1987. V roku 1989 začal na základe štipendia nadácie maďarsko-amerického finančníka Georgea Sorosa študovať na Pembroke College v Oxforde.
Na začiatku svojej politickej kariéry nebol Orbán takým stúpencom národno-konzervatívnych hodnôt, ako ho pozná svet v súčasnosti. Ešte v marci 1988 spoluzakladal Fidesz – Maďarský občiansky zväz (Fidesz – Magyar Polgári Szövetség), liberálne hnutie mladých demokratov. Do povedomia maďarskej verejnosti sa výrazne zapísal vďaka prejavu na budapeštianskom Námestí hrdinov 16. júna 1989. Požadoval vypísanie slobodných volieb a odchod sovietskych vojsk z krajiny.
V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal Fidesz 21 parlamentných kresiel. Orbán sa stal predsedom parlamentného klubu strany a v roku 1993 aj predsedom Fideszu. V roku 1992 sa stal podpredsedom Liberálnej internacionály.
Krátko po voľbách z roku 1994, v ktorých Fidesz získal len sedem percent hlasov, sa Orbán rozhodol úplne zmeniť politiku strany. Fidesz prešiel od liberalizmu k národno-konzervatívnemu smerovaniu. Začal hovoriť aj o záujmoch zahraničných Maďarov, pričom neraz zdôraznil, že sa chce stať premiérom 15 miliónov Maďarov, teda aj tých za hranicami.
Vo voľbách v roku 1998 Fidesz zvíťazil a Orbán sa stal prvýkrát predsedom vlády a zároveň aj najmladším maďarským premiérom v histórii. Ako šéf vládneho kabinetu podpísal v roku 1999 vstup Maďarska do NATO. O rok neskôr zjazd Fideszu rozdelil funkcie predsedu strany a premiéra. Orbán sa vzdal postu predsedu strany, ktorý po ňom prebral László Kövér. V roku 2000 sa vzdal aj funkcie podpredsedu Liberálnej internacionály a Fidesz vstúpil do Európskej ľudovej strany (EPP), v ktorej bol Orbán podpredsedom v rokoch 2002 – 2012. Na čelo Fideszu sa opätovne postavil v máji 2003.
Parlamentné voľby v roku 2002 síce vyhrala koalícia Fidesz a Maďarské demokratické fórum (MDF), vládu však zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov – Maďarská liberálna strana (SZDSZ).
Na premiérsky post sa Orbán vrátil v roku 2010. Predsedal vláde, ktorá pozostávala z Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Počas tohto volebného obdobia vypracovali a schválili novú ústavu, v ktorej už namiesto Maďarskej republiky figuruje názov Maďarsko. V prvom polroku 2011 bolo Maďarsko pod jeho vedením predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie.
Maďarský parlament v máji 2010 schválil aj zákon o dvojakom občianstve, ktorý umožňoval Maďarom zo susedných štátov získať maďarské občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Kritiku si v tom období od opozície a medzinárodného spoločenstva vyslúžil tiež za oklieštenie systému bŕzd a protiváh v deľbe moci, za spôsob ovládnutia médií a súdnictva či úpravu volebného systému.
Vo funkcii premiéra ostal Orbán aj po voľbách v roku 2014, ktoré sa skončili opäť víťazstvom Fideszu. Počas tohto vládnutia sa napríklad dostal do sporu s Európskou komisiou, keď odmietol jej návrh prerozdeľovania utečencov na základe kvót.
Fideszu sa podarilo vyhrať voľby i v roku 2018 a Orbán sa stal po štvrtý raz premiérom. V roku 2020 v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 dosiahla jeho vláda časovo neobmedzenú možnosť vládnuť aj prostredníctvom dekrétov. Opozícia aj zahraničie kritizovali tento krok, označovali ho za obmedzenie parlamentnej demokracie.
Ako predseda vlády a líder Fideszu priviedol stranu k víťazstvu aj vo voľbách v roku 2022. V prvom povolebnom prejave 4. apríla 2022 uviedol: "Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil päťnásobný maďarský premiér.
Viktor Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, majú spolu päť detí.
V stredu 31. mája bude mať Viktor Orbán, päťnásobný maďarský premiér, 60 rokov.
Narodil sa 31. mája 1963 v Székesfehérvári, ale detstvo strávil v obciach Alcsútdoboz a Felcsút. V roku 1977 sa rodina presťahovala do Székesfehérváru, kde v roku 1981 absolvoval Gymnázium Blanky Telekiovej. Po skončení základnej vojenskej služby študoval právo na budapeštianskej Univerzite Eötvösa Loránda. Štúdium dokončil v roku 1987. V roku 1989 začal na základe štipendia nadácie maďarsko-amerického finančníka Georgea Sorosa študovať na Pembroke College v Oxforde.
Na začiatku svojej politickej kariéry nebol Orbán takým stúpencom národno-konzervatívnych hodnôt, ako ho pozná svet v súčasnosti. Ešte v marci 1988 spoluzakladal Fidesz – Maďarský občiansky zväz (Fidesz – Magyar Polgári Szövetség), liberálne hnutie mladých demokratov. Do povedomia maďarskej verejnosti sa výrazne zapísal vďaka prejavu na budapeštianskom Námestí hrdinov 16. júna 1989. Požadoval vypísanie slobodných volieb a odchod sovietskych vojsk z krajiny.
V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal Fidesz 21 parlamentných kresiel. Orbán sa stal predsedom parlamentného klubu strany a v roku 1993 aj predsedom Fideszu. V roku 1992 sa stal podpredsedom Liberálnej internacionály.
Krátko po voľbách z roku 1994, v ktorých Fidesz získal len sedem percent hlasov, sa Orbán rozhodol úplne zmeniť politiku strany. Fidesz prešiel od liberalizmu k národno-konzervatívnemu smerovaniu. Začal hovoriť aj o záujmoch zahraničných Maďarov, pričom neraz zdôraznil, že sa chce stať premiérom 15 miliónov Maďarov, teda aj tých za hranicami.
Vo voľbách v roku 1998 Fidesz zvíťazil a Orbán sa stal prvýkrát predsedom vlády a zároveň aj najmladším maďarským premiérom v histórii. Ako šéf vládneho kabinetu podpísal v roku 1999 vstup Maďarska do NATO. O rok neskôr zjazd Fideszu rozdelil funkcie predsedu strany a premiéra. Orbán sa vzdal postu predsedu strany, ktorý po ňom prebral László Kövér. V roku 2000 sa vzdal aj funkcie podpredsedu Liberálnej internacionály a Fidesz vstúpil do Európskej ľudovej strany (EPP), v ktorej bol Orbán podpredsedom v rokoch 2002 – 2012. Na čelo Fideszu sa opätovne postavil v máji 2003.
Parlamentné voľby v roku 2002 síce vyhrala koalícia Fidesz a Maďarské demokratické fórum (MDF), vládu však zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov – Maďarská liberálna strana (SZDSZ).
Na premiérsky post sa Orbán vrátil v roku 2010. Predsedal vláde, ktorá pozostávala z Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Počas tohto volebného obdobia vypracovali a schválili novú ústavu, v ktorej už namiesto Maďarskej republiky figuruje názov Maďarsko. V prvom polroku 2011 bolo Maďarsko pod jeho vedením predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie.
Maďarský parlament v máji 2010 schválil aj zákon o dvojakom občianstve, ktorý umožňoval Maďarom zo susedných štátov získať maďarské občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Kritiku si v tom období od opozície a medzinárodného spoločenstva vyslúžil tiež za oklieštenie systému bŕzd a protiváh v deľbe moci, za spôsob ovládnutia médií a súdnictva či úpravu volebného systému.
Vo funkcii premiéra ostal Orbán aj po voľbách v roku 2014, ktoré sa skončili opäť víťazstvom Fideszu. Počas tohto vládnutia sa napríklad dostal do sporu s Európskou komisiou, keď odmietol jej návrh prerozdeľovania utečencov na základe kvót.
Fideszu sa podarilo vyhrať voľby i v roku 2018 a Orbán sa stal po štvrtý raz premiérom. V roku 2020 v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 dosiahla jeho vláda časovo neobmedzenú možnosť vládnuť aj prostredníctvom dekrétov. Opozícia aj zahraničie kritizovali tento krok, označovali ho za obmedzenie parlamentnej demokracie.
Ako predseda vlády a líder Fideszu priviedol stranu k víťazstvu aj vo voľbách v roku 2022. V prvom povolebnom prejave 4. apríla 2022 uviedol: "Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz," vyhlásil päťnásobný maďarský premiér.
Viktor Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, majú spolu päť detí.