Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Arménska generálna prokuratúra v nedeľu večer informovala, že prijala 319 sťažností na priebeh volieb, pričom trestné konanie začala v šiestich prípadov.
Autor TASR
Jerevan 21. júna (TASR) - Strana Občianska dohoda úradujúceho arménskeho premiéra Nikola Pašinjana získala v nedeľných predčasných voľbách 53,92 percenta hlasov.
Ako v pondelok informovala agentúra AFP, vyplýva to z konečných výsledkov sčítania všetkých hlasov odovzdaných vo voľbách, ktoré boli vypísané v snahe vyriešiť politickú krízu vyvolanú vlani na jeseň vojenským konfliktom Arménska s Azerbajdžanom.
Vzhľadom na to, že Pašinjanova strana získala viac než 50 percent hlasov, podľa volebného zákona má právo zostavovať vládu.
Aliancia Arménsko vedená Pašinjanovým hlavným súperom, exprezidentom Robertom Kočarjanom, skončila na druhom mieste s 21,04 percentami hlasov.
Politický blok Je mi cťou, ktorý vznikol na báze Republikánskej strany exprezidenta Serža Sarkisjana a strany Vlasť exšéfa Služby štátnej bezpečnosti Artura Vanecjana, získal vo voľbách 5,23 percenta.
Napriek tomu, že tento blok nedostal vo voľbách potrebnú podporu – najmenej siedmich percent voličov –, v parlamente bude mať svojich zástupcov.
Ako totiž pripomenula agentúra Interfax, arménsky zákon o voľbách stanovuje, že ak päťpercentný prah pre vstup do parlamentu prekročia len dva politické subjekty, mandáty získa aj v poradí tretí subjekt (blok či strana), ktorý získal najvyšší počet hlasov spomedzi zostávajúcich politických strán a blokov. Tým je tentoraz práve blok Je mi cťou.
Interfax poznamenal, že pre vstup do parlamentu je nutné, aby politická strana získala päť percent voličských hlasov a politický blok najmenej sedem percent.
Pašinjan sa už v noci, ešte počas zverejňovania čiastkových výsledkov volieb, vyhlásil za víťaza volieb.
Kočarjanov tím na to reagoval obvineniami z údajných volebných podvodov. Tvrdil, že dostali stovky hlásení z volebných miestností, ktoré svedčia o organizovanom a plánovanom falšovaní, "čo je vážny dôvod na nedôveru".
Na základe toho Kočarjanov blok oznámil, že neuzná výsledky volieb, kým nebudú preskúmané všetky podozrenia z porušenia volebného zákona.
Arménska generálna prokuratúra v nedeľu večer informovala, že prijala 319 sťažností na priebeh volieb, pričom trestné konanie začala v šiestich prípadov. Všetky sa týkajú podozrenia z podplácania voličov.
Pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorí monitorovali priebeh volieb, predstavia svoju správu o nich v pondelok o 13.00 h SELČ.
Ako v pondelok informovala agentúra AFP, vyplýva to z konečných výsledkov sčítania všetkých hlasov odovzdaných vo voľbách, ktoré boli vypísané v snahe vyriešiť politickú krízu vyvolanú vlani na jeseň vojenským konfliktom Arménska s Azerbajdžanom.
Vzhľadom na to, že Pašinjanova strana získala viac než 50 percent hlasov, podľa volebného zákona má právo zostavovať vládu.
Aliancia Arménsko vedená Pašinjanovým hlavným súperom, exprezidentom Robertom Kočarjanom, skončila na druhom mieste s 21,04 percentami hlasov.
Politický blok Je mi cťou, ktorý vznikol na báze Republikánskej strany exprezidenta Serža Sarkisjana a strany Vlasť exšéfa Služby štátnej bezpečnosti Artura Vanecjana, získal vo voľbách 5,23 percenta.
Napriek tomu, že tento blok nedostal vo voľbách potrebnú podporu – najmenej siedmich percent voličov –, v parlamente bude mať svojich zástupcov.
Ako totiž pripomenula agentúra Interfax, arménsky zákon o voľbách stanovuje, že ak päťpercentný prah pre vstup do parlamentu prekročia len dva politické subjekty, mandáty získa aj v poradí tretí subjekt (blok či strana), ktorý získal najvyšší počet hlasov spomedzi zostávajúcich politických strán a blokov. Tým je tentoraz práve blok Je mi cťou.
Interfax poznamenal, že pre vstup do parlamentu je nutné, aby politická strana získala päť percent voličských hlasov a politický blok najmenej sedem percent.
Pašinjan sa už v noci, ešte počas zverejňovania čiastkových výsledkov volieb, vyhlásil za víťaza volieb.
Kočarjanov tím na to reagoval obvineniami z údajných volebných podvodov. Tvrdil, že dostali stovky hlásení z volebných miestností, ktoré svedčia o organizovanom a plánovanom falšovaní, "čo je vážny dôvod na nedôveru".
Na základe toho Kočarjanov blok oznámil, že neuzná výsledky volieb, kým nebudú preskúmané všetky podozrenia z porušenia volebného zákona.
Arménska generálna prokuratúra v nedeľu večer informovala, že prijala 319 sťažností na priebeh volieb, pričom trestné konanie začala v šiestich prípadov. Všetky sa týkajú podozrenia z podplácania voličov.
Pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorí monitorovali priebeh volieb, predstavia svoju správu o nich v pondelok o 13.00 h SELČ.
