Populistu Žaparova v tom čase demonštranti oslobodili z väzenia, kde si odpykával dlhoročný trest pre obvinenia z únosu regionálneho predstaviteľa pri spore okolo bane na zlato.
Autor TASR
Biškek 29. novembra (TASR) – Opakované parlamentné voľby v Kirgizsku priniesli v nedeľu víťazstvo stranám podporujúcim prezidenta Sadyra Žaparova, ktorý sa v stredoázijskej republike dostal k moci vlani po povolebných nepokojoch. Viaceré opozičné strany výsledky spochybnili. Informovali o tom svetové agentúry.
Ako najsilnejšie vyšli z volieb tri provládne strany, ktoré získali od približne desať do 16 percent hlasov. Z opozičných strán prekonali päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu len dve so ziskom osem a sedem percent hlasov, oznámila podľa agentúry DPA ústredná volebná komisia na základe takmer úplného sčítania hlasov.
Lídri neúspešných subjektov opozície už obvinili úrady z manipulácie pomocou automatického systému sčítania a žiadali ručné prepočítanie hlasov, píše agentúra AP. Žaparov s požiadavkou rýchlo súhlasil. Vo vyhlásení zdôraznil, že štátni predstavitelia do hlasovania nezasahovali, a prisľúbil, že členovia volebnej komisie budú stíhaní, ak sa zistí, že sa dopustili podvodov.
Na voľbách sa zúčastnilo asi 33 percent z vyše 3,6 milióna oprávnených voličov. Jeden z členov ústrednej volebnej komisie novinárom podľa agentúry AFP povedal, že dôvodom nízkej účasti môže byť menšie organizované kupovanie hlasov v porovnaní s vlaňajšími anulovanými parlamentnými voľbami, no tiež "únava" občanov z hlasovania – po voľbách prezidenta začiatkom roka a ústavnom referende z apríla.
Nedeľňajšie nové voľby poznačilo napätie po tom, ako prezident obvinil politických súperov z prípravy vzbury. Štátny výbor pre národnú bezpečnosť v piatok oznámil zmarenie "prevratu" za účasti viacerých poslancov a bývalých činiteľov, ktorí údajne organizovali povolebné nepokoje.
Predošlé parlamentné voľby z októbra 2020, ktoré vyhrali strany spriaznené s vtedajším proruským prezidentom Sooronbajom Žeenbekovom, vyhlásila volebná komisia za neplatné po masových nepokojoch vyvolaných sťažnosťami neúspešných strán na volebné podvody.
Populistu Žaparova v tom čase demonštranti oslobodili z väzenia, kde si odpykával dlhoročný trest pre obvinenia z únosu regionálneho predstaviteľa pri spore okolo bane na zlato.
Žaparov následne v januári zvíťazil v prezidentských voľbách, po ktorých si podľa pozorovateľov upevňuje moc. Presadil napríklad referendum, ktoré schválilo novú ústavu výrazne posilňujúcu právomoci prezidenta na úkor parlamentu.
Zahraniční pozorovatelia pod vedením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) oznámia svoje hodnotenie kirgizských volieb v pondelok.
Voľby ostro sleduje Moskva, ktorá prisľúbila podporu novej vláde po tom, ako pôvodne kritizovala politický chaos, ktorý vyniesol Žaparova k moci, konštatuje AFP. Kirgizsko je členom ekonomických a bezpečnostných aliancií vedeným Ruskom, ktoré má v krajine leteckú základňu a poskytuje jej kľúčovú finančnú podporu.
Ako najsilnejšie vyšli z volieb tri provládne strany, ktoré získali od približne desať do 16 percent hlasov. Z opozičných strán prekonali päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu len dve so ziskom osem a sedem percent hlasov, oznámila podľa agentúry DPA ústredná volebná komisia na základe takmer úplného sčítania hlasov.
Lídri neúspešných subjektov opozície už obvinili úrady z manipulácie pomocou automatického systému sčítania a žiadali ručné prepočítanie hlasov, píše agentúra AP. Žaparov s požiadavkou rýchlo súhlasil. Vo vyhlásení zdôraznil, že štátni predstavitelia do hlasovania nezasahovali, a prisľúbil, že členovia volebnej komisie budú stíhaní, ak sa zistí, že sa dopustili podvodov.
Na voľbách sa zúčastnilo asi 33 percent z vyše 3,6 milióna oprávnených voličov. Jeden z členov ústrednej volebnej komisie novinárom podľa agentúry AFP povedal, že dôvodom nízkej účasti môže byť menšie organizované kupovanie hlasov v porovnaní s vlaňajšími anulovanými parlamentnými voľbami, no tiež "únava" občanov z hlasovania – po voľbách prezidenta začiatkom roka a ústavnom referende z apríla.
Nedeľňajšie nové voľby poznačilo napätie po tom, ako prezident obvinil politických súperov z prípravy vzbury. Štátny výbor pre národnú bezpečnosť v piatok oznámil zmarenie "prevratu" za účasti viacerých poslancov a bývalých činiteľov, ktorí údajne organizovali povolebné nepokoje.
Predošlé parlamentné voľby z októbra 2020, ktoré vyhrali strany spriaznené s vtedajším proruským prezidentom Sooronbajom Žeenbekovom, vyhlásila volebná komisia za neplatné po masových nepokojoch vyvolaných sťažnosťami neúspešných strán na volebné podvody.
Populistu Žaparova v tom čase demonštranti oslobodili z väzenia, kde si odpykával dlhoročný trest pre obvinenia z únosu regionálneho predstaviteľa pri spore okolo bane na zlato.
Žaparov následne v januári zvíťazil v prezidentských voľbách, po ktorých si podľa pozorovateľov upevňuje moc. Presadil napríklad referendum, ktoré schválilo novú ústavu výrazne posilňujúcu právomoci prezidenta na úkor parlamentu.
Zahraniční pozorovatelia pod vedením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) oznámia svoje hodnotenie kirgizských volieb v pondelok.
Voľby ostro sleduje Moskva, ktorá prisľúbila podporu novej vláde po tom, ako pôvodne kritizovala politický chaos, ktorý vyniesol Žaparova k moci, konštatuje AFP. Kirgizsko je členom ekonomických a bezpečnostných aliancií vedeným Ruskom, ktoré má v krajine leteckú základňu a poskytuje jej kľúčovú finančnú podporu.