EÚ je okrem darcovskej a investičnej dimenzie aj najväčším obchodným partnerom pre región západného Balkánu. V roku 2016 predstavoval ročný objem obchodu 43 miliárd eur.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 6. februára (TASR) - Európska únia je najdôležitejším darcom a investorom v regióne západného Balkánu a najdôležitejším politickým partnerom krajín, ktoré túžia naplniť svoju európsku perspektívu. Európska komisia (EK) to uviedla v utorok pri predstavení stratégie pre rozšírenie Únie o krajiny tohto regiónu.
EÚ je okrem darcovskej a investičnej dimenzie aj najväčším obchodným partnerom pre región západného Balkánu. V roku 2016 predstavoval ročný objem obchodu 43 miliárd eur.
Komisia plánuje v rokoch 2018-2020 podniknúť konkrétne kroky na podporu šiestich iniciatív, ktoré posilnia transformáciu západného Balkánu v oblastiach spoločného záujmu: právny štát, bezpečnosť a migrácia, sociálno-ekonomický rozvoj, doprava a energetika, digitálna agenda, susedské vzťahy.
Exekutíva EÚ navrhla do roku 2020 postupne zvyšovať objem finančných prostriedkov poskytovaných západnému Balkánu cez nástroj predvstupovej pomoci. V roku 2018 je pre západný Balkán vyčlenená predvstupová pomoc vo výške 1,07 miliardy eur. V uplynulej dekáde (2007-2017) tento región získal z EÚ takmer deväť miliárd eur.
Eurokomisia naznačila balkánskym štátom, že dynamika, s ktorou budú postupovať na ceste do EÚ, závisí od konkrétnych výsledkov. V prijatej stratégii vysvetľuje, aké kroky musia urobiť dvaja najpokročilejší kandidáti, Čierna Hora a Srbsko, aby ukončili proces pristúpenia do roku 2025. Tieto krajiny sú jediné, s ktorými prebiehajú prístupové rokovania.
V dokumente EK sa spresňuje, že šancu pokročiť na ceste do EÚ majú všetky krajiny západného Balkánu. Komisia ich šance posudzuje spravodlivo a objektívne podľa výsledkov a rýchlosti, s ktorou dosahujú pokrok.
Albánsko a Macedónsko dosiahli významný pokrok a EK je pripravená vypracovať odporúčania k začatiu prístupových rokovaní s nimi. V prípade Bosny a Hercegoviny čaká Brusel na ucelené a vyčerpávajúce odpovede na zaslaný dotazník. Po ich získaní začne pripravovať stanovisko k žiadosti Sarajeva o členstvo v EÚ a vyvinie potrebné úsilie, aby sa aj Bosna a Hercegovina stala kandidátskou krajinou. Kosovo má vďaka uplatňovaniu asociačnej a stabilizačnej dohody s EÚ príležitosť dosiahnuť stabilný pokrok a len čo to objektívne okolnosti dovolia pokročiť na ceste do Únie.
Stratégia exekutívy EÚ zdôrazňuje, že európska perspektíva do značnej miery leží na pleciach lídrov tohto regiónu. Tí musia prejaviť svoju nespochybniteľnú strategickú orientáciu, odhodlanie a zodpovednosť na to, aby využili "historickú šancu" na vstup do EÚ.
Úlohou samotnej EÚ, ako sa ďalej zdôrazňuje v prijatom dokumente, je pripraviť sa na prijatie nových členov, a to z inštitucionálneho, ako aj finančného hľadiska. Kým sa EÚ rozrastie, chce zosilnieť a zefektívniť svoj rozhodovací proces. Únia chce dovtedy vytvoriť účinnejší postup pre riešenie systémového ohrozenia alebo porušovania právneho štátu v ktoromkoľvek členskom štáte a v neposlednom rade chce prijať osobitné opatrenia, ktoré zabezpečia, že budúce členské štáty nebudú môcť (pre susedské spory) blokovať pristúpenie iných kandidátskych krajín zo západného Balkánu.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
EÚ je okrem darcovskej a investičnej dimenzie aj najväčším obchodným partnerom pre región západného Balkánu. V roku 2016 predstavoval ročný objem obchodu 43 miliárd eur.
Komisia plánuje v rokoch 2018-2020 podniknúť konkrétne kroky na podporu šiestich iniciatív, ktoré posilnia transformáciu západného Balkánu v oblastiach spoločného záujmu: právny štát, bezpečnosť a migrácia, sociálno-ekonomický rozvoj, doprava a energetika, digitálna agenda, susedské vzťahy.
Exekutíva EÚ navrhla do roku 2020 postupne zvyšovať objem finančných prostriedkov poskytovaných západnému Balkánu cez nástroj predvstupovej pomoci. V roku 2018 je pre západný Balkán vyčlenená predvstupová pomoc vo výške 1,07 miliardy eur. V uplynulej dekáde (2007-2017) tento región získal z EÚ takmer deväť miliárd eur.
Eurokomisia naznačila balkánskym štátom, že dynamika, s ktorou budú postupovať na ceste do EÚ, závisí od konkrétnych výsledkov. V prijatej stratégii vysvetľuje, aké kroky musia urobiť dvaja najpokročilejší kandidáti, Čierna Hora a Srbsko, aby ukončili proces pristúpenia do roku 2025. Tieto krajiny sú jediné, s ktorými prebiehajú prístupové rokovania.
V dokumente EK sa spresňuje, že šancu pokročiť na ceste do EÚ majú všetky krajiny západného Balkánu. Komisia ich šance posudzuje spravodlivo a objektívne podľa výsledkov a rýchlosti, s ktorou dosahujú pokrok.
Albánsko a Macedónsko dosiahli významný pokrok a EK je pripravená vypracovať odporúčania k začatiu prístupových rokovaní s nimi. V prípade Bosny a Hercegoviny čaká Brusel na ucelené a vyčerpávajúce odpovede na zaslaný dotazník. Po ich získaní začne pripravovať stanovisko k žiadosti Sarajeva o členstvo v EÚ a vyvinie potrebné úsilie, aby sa aj Bosna a Hercegovina stala kandidátskou krajinou. Kosovo má vďaka uplatňovaniu asociačnej a stabilizačnej dohody s EÚ príležitosť dosiahnuť stabilný pokrok a len čo to objektívne okolnosti dovolia pokročiť na ceste do Únie.
Stratégia exekutívy EÚ zdôrazňuje, že európska perspektíva do značnej miery leží na pleciach lídrov tohto regiónu. Tí musia prejaviť svoju nespochybniteľnú strategickú orientáciu, odhodlanie a zodpovednosť na to, aby využili "historickú šancu" na vstup do EÚ.
Úlohou samotnej EÚ, ako sa ďalej zdôrazňuje v prijatom dokumente, je pripraviť sa na prijatie nových členov, a to z inštitucionálneho, ako aj finančného hľadiska. Kým sa EÚ rozrastie, chce zosilnieť a zefektívniť svoj rozhodovací proces. Únia chce dovtedy vytvoriť účinnejší postup pre riešenie systémového ohrozenia alebo porušovania právneho štátu v ktoromkoľvek členskom štáte a v neposlednom rade chce prijať osobitné opatrenia, ktoré zabezpečia, že budúce členské štáty nebudú môcť (pre susedské spory) blokovať pristúpenie iných kandidátskych krajín zo západného Balkánu.
Spravodajca TASR Jaromír Novak