Phnom Penh/Bratislava 16. apríla (TASR) - Červení Kméri vytvorili v druhej polovici 70. rokov minulého storočia v Kambodži jeden z najkrvavejších režimov na svete. Hlavným strojcom tejto krutovlády bol Saloth Sar, prezývaný Pol Pot, známy tiež ako "Brat číslo jeden". Svet ho pozná ako jedného z najkrutejších a najnenávidenejších diktátorov všetkých čias. OSN označila vládu Červených Kmérov za cielenú genocídu.

Pol Pot bol zodpovedný za smrť približne dvoch miliónov Kambodžanov, ktorí zahynuli v rokoch 1975 až 1979. K moci sa v krajine v juhovýchodnej Ázii dostal po dobytí hlavného mesta Phnom Penh. Od tejto udalosti, znamenajúcej začiatok vlády teroru, uplynie vo štvrtok 17. apríla 50 rokov.

V roku 1960 Pol Pot spoluzakladal Stranu pracujúcich Kampučie (kmérsky názov Kambodže). Vo všeobecnosti sa pre členov a prívržencov tohto hnutia zaužívalo označenie Červení Kméri. Pol Pot sa stal ich vodcom v roku 1962. Na jeseň roku 1966 rozhodlo vedenie strany nielen o zmene názvu na Komunistickú stranu Kampučie, ale aj o presune strany na vidiek, kde začali pripravovať ozbrojené povstanie.

Červení Kméri postupne rozširovali svoju kontrolu a moc nad rozsiahlymi oblasťami kambodžského vidieka až napokon v apríli 1975 zaútočili na hlavné mesto Phnon Penh. Obsadiť sa im ho podarilo ráno 17. apríla 1975. Vzápätí po uchopení moci nastolili hrôzovládu, ktorá vrátila krajinu o niekoľko storočí späť. V Kambodži sa začal písať tzv. ´rok nula´.

Jedným z prvých rozhodnutí Pol Pota podporovaného Pekingom bola poprava väčšiny vládnych činiteľov a významných osobností, vrátane bývalého premiéra Sirika Matáka.

Červení Kméri uzavreli štátne hranice a zrušili peniaze. Ozbrojené gerily násilím vyhnali z miest ich obyvateľov "skazených západnou kultúrou". Ženám, deťom i starcom nariadili presťahovať sa na vidiek a pracovať v rozľahlých pracovných táboroch. Pracovať museli každý deň 12 až 16 hodín. Na vidieku realizoval Pol Pot svoju utopickú ideu agrárneho komunizmu. Aj najmenší prehrešok sa trestal smrťou. Trest smrti bol tiež za nosenie okuliarov, pretože išlo o tzv. buržoázny intelektualizmus.

Inteligenciu a vysokoškolsky vzdelaných ľudí systematicky likvidovali. Červení Kméri postupne rušili aj rodiny a ľudia boli nútení žiť v skupinách, pričom spoločne museli pracovať, stravovať sa a po práci sa politicky školiť. Za jednu veľkú rodinu sa považoval jedine ľud Kambodže. Zakázané boli aj detské hračky, pretože išlo o "buržoázny prežitok", a taktiež akýkoľvek šport.

Jedinou výučbou mohli byť len politické školenia spojené so sebakritikou a udeľovaním trestov. Školy sa menili na väzenia, v ktorých dochádzalo ku krutému mučeniu väzňov. Umučených a popravených pochovávali do hromadných hrobov na tzv. vražedných poliach.

Šialený experiment mal premeniť Kambodžu na poľnohospodársky raj. Brutálne panovanie vodcu Červených Kmérov však ukončil vpád Vietnamcov do Kambodže v januári 1979. Vláda teroru sa skončila 7. januára 1979, keď vietnamské jednotky obsadili Phnom Penh a Pol Pota s jeho stúpencami zahnali do džungle na thajských hraniciach. Ale Červení Kméri viedli ozbrojený boj aj takmer dve desaťročia po zvrhnutí, vzdali sa ho až v decembri 1998.

Hoci kambodžská vláda a OSN začali už v roku 1997 rokovania o vytvorení medzinárodného tribunálu, ktorí by stíhal vodcov Červených Kmérov, príslušnú dohodu podpísali až v júni 2003, po šiestich rokoch zložitých rokovaní.

Pol Pota zvrhli a umiestnili do domáceho väzenia v júni 1997 jeho spolubojovníci obávajúci sa ďalších čistiek. Stalo sa to potom, keď nechal zavraždiť veliteľa vojska Červených Kmérov Son Sena, ktorého podozrieval zo zrady. Diktátor zomrel 15. apríla 1998 vo veku 72 rokov na srdcový infarkt v povstaleckom tábore v džungli, ešte pred zriadením medzinárodného tribunálu.