Foto: TASR/APVladimir Putin pri skladaní prísahy s rukou na ústaveFoto: TASR/AP
Prvým oficiálnym aktom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa dnes po tretí raz ujal funkcie hlavy štáty, bola nominácia doterajšieho prezidenta Dmitrija Medvedeva za nového predsedu vlády.
Moskva 7. mája (TASR) -Novozvolený ruský prezident Vladimir Putin sa dnes slávnostne ujal funkcie na ceremónii v Kremli, na ktorej vyzval na jednotu v Rusku a prisľúbil posilnenie demokracie počas najbližších šiestich rokov pri moci.
Putin (59) s rukou na ústave prisahal, že bude brániť bezpečnosť a nezávislosť Ruskej federácie a rešpektovať a chrániť práva a slobody jej občanov.
"Urobím všetko, aby som naplnil dôveru miliónov našich občanov," povedal v krátkom príhovore s tým, že službu vlasti a jej občanom považuje za zmysel svojho života.
Inaugurácia, ktorú v živom prenose vysielalo šesť televízií, sa konala za bezprecedentných bezpečnostných opatrení v centre Moskvy, čo ruské médiá spojili aj s nedávnou vlnou opozičných protestov.
O ďalšie protesty proti návratu Putina do Kremľa - po nedeľňajšej demonštrácii s vyše 400 zatknutými - sa pokúsili stovky opozičných aktivistov aj dnes. Zišli sa popri trase Putinovej kolóny. Polícia oznámila, že pri dnešnom zásahu proti nepovoleným protestom zadržala približne 120 osôb, vrátane bývalého vicepremiéra a opozičného lídra Borisa Nemcova.
Galéria: Protesty proti staronovému ruskému prezidentovi Putinovi
Putin sa do funkcie prezidenta vrátil po štyroch rokoch na poste premiéra. V prezidentských voľbách, poznačených obvineniami z podvodov, zvíťazil 4. marca s veľkým náskokom.
Jeho tretie prezidentské funkčné obdobie bude na základe zmenenej ústavy trvať šesť namiesto štyroch rokov, následne sa bude môcť uchádzať o funkciu po štvrtý raz. Šéfom Kremľa už bol v rokoch 2000-2008, pokračovať na tomto poste mu však zabránilo ústavné obmedzenie dvoch po sebe idúcich funkčných období.
Staronový prezident v príhovore vyzdvihol svojho predchodcu Dmitrija Medvedeva, ktorého pred štyrmi rokmi doviedol do Kremľa a ktorého by mal ešte dnes navrhnúť za nového predsedu vlády. Schválenie nominácie parlamentom v utorok je pokladané za isté.
Putin zároveň upozornil obyvateľov Ruska na nadchádzajúce ťažké časy a "novú etapu národného rozvoja". Nové impulzy modernizácii dalo podľa jeho slov práve doterajšie funkčné obdobie Medvedeva, ktoré Putin označil za úspešné. "Chceme žiť a budeme žiť v demokratickej krajine... v úspešnom Rusku," vyhlásil.
Na inauguráciu Putina v Kremli pozvali približne 3000 hostí. Nechýbali medzi nimi Medvedev, ruský pravoslávny patriarcha Kirill I., no tiež bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi.
Po zložení prísahy odovzdali Putinovi okrem iného "nukleárny kufrík" - kontrolu nad druhým najväčším jadrovým arzenálom sveta. V závere ceremónie, ktorá trvala asi hodinu, zazneli čestné salvy a zvony.
Foto: TASR/APPrezident Putin po nástupe do funkcie navrhol Medvedeva za premiéra
Prvým oficiálnym aktom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa dnes po tretí raz ujal funkcie hlavy štáty, bola nominácia doterajšieho prezidenta Dmitrija Medvedeva za nového predsedu vlády.
Očakáva sa, že parlament Medvedeva v utorok vo funkcii bez problémov potvrdí.
Putin bol prezidentom dve po sebe idúce funkčné obdobia v rokoch 2000-2008 a potom navrhol do tejto funkcie svojho politického chránenca Dmitrija Medvedeva, ktorý bol prezidentom iba jedno funkčné obdobie, v rokoch 2008-2012. Putin v tom čase zastával funkciu premiéra.
Nedávna úprava ruskej ústavy zmenila dĺžku prezidentského mandátu zo štyroch na šesť rokov a Putin sa vyjadril, že zváži svoje opätovné kandidovanie na štvrté funkčné obdobie, ak to Rusi budú podporovať.
Putin vyhlásil, že chce užšiu spoluprácu s USA
Rusko má záujem o užšie vzťahy s USA, ale nebude tolerovať zasahovanie do svojich záležitostí a chce "pevné záruky", že americký protiraketový štít nebude smerovať voči Rusku. Vyplýva to z dekrétu, ktorý dnes podpísal prezident Vladimir Putin.
V dekréte, ktorý podpísal po svojej dnešnej inaugurácii na šesťročné funkčné obdobie, Putin stanovil priority ruskej zahraničnej politiky.
Rusko chce dostať spoluprácu s Washingtonom na "skutočne strategickú úroveň", ale vzťahy musia byť založené na "rovnoprávnosti, nezasahovaní do vnútorných záležitosti a rešpektovaní záujmov druhej strany," ako aj na vzájomnom rešpekte, konštatuje dekrét.
Uvádza, že Rusko sa bude naďalej usilovať získať záruky, že americká protiraketová obrana nesmeruje k oslabeniu bezpečnosti Ruska tým, že oslabí ruský zastrašovací zbrojný arzenál.
Politická kariéra Vladimíra Putina
Ruského premiéra Vladimira Putina vyhlásili 4. marca 2012 za oficiálneho víťaza prezidentských volieb so ziskom 63,75 percenta hlasov. Výsledok, ktorý prišiel po tom, ako Putin deklaroval svoje víťazstvo, znamenal, že druhé kolo hlasovania nebolo potrebné.
Putin zastával funkciu hlavy štátu už dve funkčné obdobia v rokoch 1999-2008. Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách sa očakávalo a potvrdili ho i volebné odhady, zverejnené po zatvorení volebných stredísk.
Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade, kde aj vyštudoval právo na Štátnej univerzite. Jeho kariéra bola úzko spojená s činnosťou v štruktúrach sovietskych a ruských tajných služieb a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Foto: TASR/AP V roku 1975 vstúpil do sovietskej kontrarozviedky, neskôr do rozviedky a dlhý čas potom pôsobil v Nemecku. Po návrate zo zahraničia sa vrátil na svoju rodnú univerzitu, kde pôsobil ako poradca prorektora pre medzinárodné vzťahy.
Do politiky sa Putin aktívne zapojil v roku 1990. Najskôr ako blízky spolupracovník vtedajšieho reformátorského predsedu Leningradského mestského sovietu Anatolija Sobčaka, ktorý v rokoch 1991-1994 pôsobil ako šéf zahraničného odboru v petrohradskej mestskej vláde. V roku 1996, keď Sobčak prehral gubernátorské voľby, získal Putin navonok málo prestížny, no o to vplyvnejší post zástupcu riaditeľa hospodárskej správy pri prezidentovi Ruska, ktorá disponuje obrovským štátnym majetkom doma aj v zahraničí.
V roku 1997 Putina menovali do funkcie riaditeľa kremeľského Hlavného kontrolného odboru a po krátkom čase sa už stal zástupcom šéfa prezidentskej administratívy, inštitúcie, ktorá mala v tom období silnejšie postavenie než vláda.
V júli 1998 ho ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval do čela Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). V marci 1998 sa Putin stal aj šéfom prezidentskej Rady bezpečnosti. Ruským premiérom bol od 9. augusta 1999 do 7. mája 2000. Keď 31. decembra 1999 prezident Jeľcin odstúpil z funkcie, povinnosti prezidenta krajiny vykonával Putin. Do 7. mája 2000 Putin formálne zotrvával vo funkcii premiéra, ale fakticky kabinet vtedy riadil podpredseda vlády Michail Kasianov.
Plodný sochár a maliar Zurab Cereteli sa pozerá na svoje najnovšie dielo, bronzovú sochu ruského prezidenta Vladimira Putina v nadživotnej veľkosti 22. apríla 2004 v Moskve. Na počesť jedného z prezidentových obľúbených športov autor zobrazil Putina v džudistickom kimone.Foto: TASR/APV tento deň Putina inaugurovali do funkcie hlavy štátu. V prezidentských voľbách 26. marca 2000 získal nadpolovičnú, vyše 52-percentnú podporu a v nasledujúcich voľbách prezidenta 14. marca 2004 si pozíciu obhájil ziskom až 71,2 percenta hlasov. V ďalších prezidentských voľbách (v jeho prípade už tretích) 2. marca 2008 podľa zákona už nemohol kandidovať.
Prezidentom sa na návrh Putina stal 42-ročný Dmitrij Medvedev, kandidát vládnej strany Jednotné Rusko.
Prísahu zložil 7. mája 2008 ako najmladší vodca ruského štátu od čias cára Mikuláša II. Putina požiadal, aby sa stal jeho predsedom vlády. 450-členná Štátna duma ho vo funkcii schválila 8. mája 2008 396 hlasmi.
Putin má hodnosť plukovníka v zálohe. Zaslúžil sa o výrazný ekonomický rast Ruska a po chaose v 90. rokoch minulého storočia sa mu podarilo upevniť moc Kremľa.
Je ženatý a má dve dcéry. Hovorí dobre po nemecky. Je držiteľom čierneho pásu v džude.
