Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strana YAP by podľa týchto odhadov mala získať 63 z celkových 125 kresiel.
Autor TASR
Baku 1. septembra (TASR) - Azerbajdžanská vládnuca strana Nový Azerbajdžan (YAP) vedená prezidentom Ilhamom Alijevom zrejme v nedeľných predčasných parlamentných voľbách získala väčšinu kresiel. Vyplýva to z exit pollu organizácie Oracle Advisory Group, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Strana YAP by podľa týchto odhadov mala získať 63 z celkových 125 kresiel. Pohoršila by si oproti doterajším 69 mandátom, zároveň by však v jednokomorovom parlamente stále disponovala väčšinu. Desiatky ďalších kresiel by mali podľa exit pollu získať formálne nezávislí kandidáti, ktorí však v skutočnosti podporujú vládu, a tiež menšie provládne orientované strany.
Vo voľbách sa prvýkrát po 15 rokoch zúčastnila aj opozičná strana Müsavat (Rovnosť), ktorá predošlé hlasovania bojkotovala. Podľa exit pollu však zrejme nezískala nijaké parlamentné kreslo. Jej predseda Arif Hadžili pre agentúru Reuters už vopred vyslovil predpoklad, že hlasovanie nebude spravodlivé. Uviedol však, že strana Musavat kandiduje, aby "aktivizovala" politickú scénu v krajine. "Volieb sa nezúčastňujeme v demokratických podmienkach," dodal.
Voči Alijevovi sú lojálni aj opoziční poslanci dosluhujúceho parlamentu. Perzekvovaní mali byť len mimoparlamentní oponenti vlády. Medializované boli zadržania viacerých nezávislých novinárov či politických aktivistov. Alijev kritiku v súvislosti s takýmto zatýkaním odmieta a obraňuje ho tvrdením, že Baku musí chrániť svoje mediálne prostredie pred "negatívnymi vonkajšími vplyvmi".
Nedeľné predčasné parlamentné voľby sú prvými svojho druhu od vtedy, ako Azerbajdžan vlani podnikol bleskovú ofenzívu a získal odštiepenecké územie Náhorného Karabachu, ktorý síce podľa medzinárodného práva patril Baku, no ovládali ho dovtedy arménski separatisti.
Po skončení ofenzívy ušlo z Karabachu do Arménska vyše 100.000 etnických Arménov, Baku však odmieta tvrdenia, že by ich z regiónu vyháňalo. Spornú oblasť od vtedy znovu osídľuje Azerbajdžancami, ktorí z nej utiekli ešte v 90. rokoch počas vtedajšej vojny s Arménskom, pričom podľa ústrednej volebnej komisie bolo v nedeľňajších voľbách oprávnených hlasovať približne 42.000 obyvateľov Karabachu.
Prezident Alijev, ktorý je v Azerbajdžane pri moci už od roku 2003, navyše úspech ofenzívy v Karabachu rýchlo zužitkoval a vo februárových prezidentských voľbách si so ziskom vyše 92 percent hlasov zabezpečil piate funkčné obdobie v úrade.
Strana YAP by podľa týchto odhadov mala získať 63 z celkových 125 kresiel. Pohoršila by si oproti doterajším 69 mandátom, zároveň by však v jednokomorovom parlamente stále disponovala väčšinu. Desiatky ďalších kresiel by mali podľa exit pollu získať formálne nezávislí kandidáti, ktorí však v skutočnosti podporujú vládu, a tiež menšie provládne orientované strany.
Vo voľbách sa prvýkrát po 15 rokoch zúčastnila aj opozičná strana Müsavat (Rovnosť), ktorá predošlé hlasovania bojkotovala. Podľa exit pollu však zrejme nezískala nijaké parlamentné kreslo. Jej predseda Arif Hadžili pre agentúru Reuters už vopred vyslovil predpoklad, že hlasovanie nebude spravodlivé. Uviedol však, že strana Musavat kandiduje, aby "aktivizovala" politickú scénu v krajine. "Volieb sa nezúčastňujeme v demokratických podmienkach," dodal.
Voči Alijevovi sú lojálni aj opoziční poslanci dosluhujúceho parlamentu. Perzekvovaní mali byť len mimoparlamentní oponenti vlády. Medializované boli zadržania viacerých nezávislých novinárov či politických aktivistov. Alijev kritiku v súvislosti s takýmto zatýkaním odmieta a obraňuje ho tvrdením, že Baku musí chrániť svoje mediálne prostredie pred "negatívnymi vonkajšími vplyvmi".
Nedeľné predčasné parlamentné voľby sú prvými svojho druhu od vtedy, ako Azerbajdžan vlani podnikol bleskovú ofenzívu a získal odštiepenecké územie Náhorného Karabachu, ktorý síce podľa medzinárodného práva patril Baku, no ovládali ho dovtedy arménski separatisti.
Po skončení ofenzívy ušlo z Karabachu do Arménska vyše 100.000 etnických Arménov, Baku však odmieta tvrdenia, že by ich z regiónu vyháňalo. Spornú oblasť od vtedy znovu osídľuje Azerbajdžancami, ktorí z nej utiekli ešte v 90. rokoch počas vtedajšej vojny s Arménskom, pričom podľa ústrednej volebnej komisie bolo v nedeľňajších voľbách oprávnených hlasovať približne 42.000 obyvateľov Karabachu.
Prezident Alijev, ktorý je v Azerbajdžane pri moci už od roku 2003, navyše úspech ofenzívy v Karabachu rýchlo zužitkoval a vo februárových prezidentských voľbách si so ziskom vyše 92 percent hlasov zabezpečil piate funkčné obdobie v úrade.
