Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podnetom na vypuknutie najväčších masových protestov v moderných dejinách Ukrajiny sa stalo rozhodnutie ukrajinskej vlády nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Autor TASR
Kyjev/Bratislava 21. novembra (TASR) - Boli to zlomové momenty v dejinách Ukrajiny, čo dokresľuje aj fakt, že sa počas nich rozozvučali zvony na kyjevskom Chráme svätého Michala. Naposledy zvonili na poplach v roku 1240, keď pri Kyjeve stála mongolská horda. Po takmer osemsto rokoch zneli koncom roku 2013 opäť. Stalo sa tak počas protivládnych protestov, ktorých centrom bolo hlavné kyjevské Námestie nezávislosti, nazývané Majdan.
V utorok 21. novembra uplynie 10 rokov odvtedy, kedy sa začala v Kyjeve odvíjať trojmesačná vlna protivládnych demonštrácií a občianskych nepokojov. Výročie začiatku proeurópskych protestov, známych ako Euromajdan, si na Ukrajine pripomínajú ako Deň dôstojnosti a slobody.
Podnetom na vypuknutie najväčších masových protestov v moderných dejinách Ukrajiny sa stalo rozhodnutie ukrajinskej vlády nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Dokument mal ukrajinský prezident Viktor Janukovyč podpísať v dňoch 28. a 29. novembra 2013 na summite Východného partnerstva vo Vilniuse, čo napokon neurobil.
Kabinet Mykolu Azarova totiž týždeň pred plánovaným podpisom zmluvy - 21. novembra 2013 - oznámil, že pozastavuje proces prípravy na podpísanie dohody. Vláda v Kyjeve tak urobila s cieľom "zaistiť národnú bezpečnosť Ukrajiny a obnoviť stratené objemy výroby a obchodné aj ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou".
Ešte v ten istý deň zvolal na Námestie nezávislosti ukrajinský novinár afganského pôvodu Mustafa Najem, prostredníctvom sociálnej siete, prvú demonštráciu. So štátnymi symbolmi Ukrajiny a zástavami EÚ sa zišlo na Majdane približne dvetisíc prívržencov eurointegrácie. Avšak už o niekoľko dní začali demonštrácie naberať na sile a z Kyjeva sa šírili aj do ďalších miest.
K zostreniu situácie došlo v noci z 29. na 30. novembra 2013, keď niekoľko stoviek príslušníkov špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra Berkut brutálne rozohnalo protestujúcich. Táto akcia vyvolala masové pobúrenie a hneď na druhý deň 1. decembra sa konalo v Kyjeve veľké zhromaždenie. Na Majdane sa zišlo približne pol milióna ľudí.
Od tejto chvíle sa konali protesty nepretržite a masové hnutie, žiadajúce pôvodne perspektívu členstva v Európskej únii sa premenilo na protest proti vláde a proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Udalosti v Kyjeve krajinu rozdelili. Zatiaľ čo západ a stred Ukrajiny požadoval proeurópske smerovanie, naopak časť obyvateľov ruskojazyčných oblastí na východe a juhu krajiny presadzovala integráciu s Ruskom.
Ďalší prelomový okamih nastal z 10. na 11. decembra, kedy sa po takmer osemsto rokoch opäť rozozvučali zvony na Chráme svätého Michala. Bili na poplach, pretože v tú noc došlo k pokusu o násilné rozohnanie protestujúcich na Majdane.
Po novom roku prijal ukrajinský parlament 16. januára 2014 zákony, ktorými výrazne obmedzil občianske slobody, pričom demonštrujúcich kriminalizoval. Tento krok situáciu len vyostril a v druhej polovici februára prepuklo násilie a krviprelievanie v centre Kyjeva v plnej sile.
Podľa údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry zahynulo počas Euromajdanu 104 ľudí, ďalších 2,5 tisíc utrpelo zranenia. Najkrvavejším sa stal 20. február, takzvaný krvavý štvrtok. V tento deň strieľali z kyjevských striech zamaskovaní snajperi tak do demonštrantov, ako aj do policajtov. Pre obete Euromajdanu sa vžilo označenie "nebeská stotina".
Tri mesiace trvajúce protesty prinútili prezidenta Janukovyča utiecť z krajiny. Dňa 21. februára 2014 odletel z Kyjeva do Charkova, následne zamieril na Krym a odtiaľ do Ruska, kde našiel útočisko.
Na druhý deň - 22. februára 2014 - prijal ukrajinský parlament uznesenie, ktorým zbavil funkcie hlavy štátu Janukovyča a na 25. mája 2014 vyhlásil predčasné prezidentské voľby. Kyjevský oblastný súd odsúdil 24. januára 2019 Janukovyča v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
Názory Moskvy a Kyjeva na to, čo sa dialo počas Euromajdanu sú dodnes diametrálne odlišné. Zatiaľ čo Rusko a časť ruskojazyčných obyvateľov Ukrajiny hovorí o protiústavnom štátnom prevrate, Kyjev označuje protivládne protesty a demonštrácie za "revolúciu dôstojnosti".
Udalosti spred desiatich rokov rapídne zhoršili vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom - nasledovala ruská anexia Krymu, vojna na Donbase a 24. februára 2022 sa začala ruská invázia na Ukrajinu. Euromajdan zmenil nielen dejiny Ukrajiny, ale aj celej Európy a výrazne ovplyvnil globálnu politiku.
V utorok 21. novembra uplynie 10 rokov odvtedy, kedy sa začala v Kyjeve odvíjať trojmesačná vlna protivládnych demonštrácií a občianskych nepokojov. Výročie začiatku proeurópskych protestov, známych ako Euromajdan, si na Ukrajine pripomínajú ako Deň dôstojnosti a slobody.
Podnetom na vypuknutie najväčších masových protestov v moderných dejinách Ukrajiny sa stalo rozhodnutie ukrajinskej vlády nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Dokument mal ukrajinský prezident Viktor Janukovyč podpísať v dňoch 28. a 29. novembra 2013 na summite Východného partnerstva vo Vilniuse, čo napokon neurobil.
Kabinet Mykolu Azarova totiž týždeň pred plánovaným podpisom zmluvy - 21. novembra 2013 - oznámil, že pozastavuje proces prípravy na podpísanie dohody. Vláda v Kyjeve tak urobila s cieľom "zaistiť národnú bezpečnosť Ukrajiny a obnoviť stratené objemy výroby a obchodné aj ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou".
Ešte v ten istý deň zvolal na Námestie nezávislosti ukrajinský novinár afganského pôvodu Mustafa Najem, prostredníctvom sociálnej siete, prvú demonštráciu. So štátnymi symbolmi Ukrajiny a zástavami EÚ sa zišlo na Majdane približne dvetisíc prívržencov eurointegrácie. Avšak už o niekoľko dní začali demonštrácie naberať na sile a z Kyjeva sa šírili aj do ďalších miest.
K zostreniu situácie došlo v noci z 29. na 30. novembra 2013, keď niekoľko stoviek príslušníkov špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra Berkut brutálne rozohnalo protestujúcich. Táto akcia vyvolala masové pobúrenie a hneď na druhý deň 1. decembra sa konalo v Kyjeve veľké zhromaždenie. Na Majdane sa zišlo približne pol milióna ľudí.
Od tejto chvíle sa konali protesty nepretržite a masové hnutie, žiadajúce pôvodne perspektívu členstva v Európskej únii sa premenilo na protest proti vláde a proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Udalosti v Kyjeve krajinu rozdelili. Zatiaľ čo západ a stred Ukrajiny požadoval proeurópske smerovanie, naopak časť obyvateľov ruskojazyčných oblastí na východe a juhu krajiny presadzovala integráciu s Ruskom.
Ďalší prelomový okamih nastal z 10. na 11. decembra, kedy sa po takmer osemsto rokoch opäť rozozvučali zvony na Chráme svätého Michala. Bili na poplach, pretože v tú noc došlo k pokusu o násilné rozohnanie protestujúcich na Majdane.
Po novom roku prijal ukrajinský parlament 16. januára 2014 zákony, ktorými výrazne obmedzil občianske slobody, pričom demonštrujúcich kriminalizoval. Tento krok situáciu len vyostril a v druhej polovici februára prepuklo násilie a krviprelievanie v centre Kyjeva v plnej sile.
Podľa údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry zahynulo počas Euromajdanu 104 ľudí, ďalších 2,5 tisíc utrpelo zranenia. Najkrvavejším sa stal 20. február, takzvaný krvavý štvrtok. V tento deň strieľali z kyjevských striech zamaskovaní snajperi tak do demonštrantov, ako aj do policajtov. Pre obete Euromajdanu sa vžilo označenie "nebeská stotina".
Tri mesiace trvajúce protesty prinútili prezidenta Janukovyča utiecť z krajiny. Dňa 21. februára 2014 odletel z Kyjeva do Charkova, následne zamieril na Krym a odtiaľ do Ruska, kde našiel útočisko.
Na druhý deň - 22. februára 2014 - prijal ukrajinský parlament uznesenie, ktorým zbavil funkcie hlavy štátu Janukovyča a na 25. mája 2014 vyhlásil predčasné prezidentské voľby. Kyjevský oblastný súd odsúdil 24. januára 2019 Janukovyča v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
Názory Moskvy a Kyjeva na to, čo sa dialo počas Euromajdanu sú dodnes diametrálne odlišné. Zatiaľ čo Rusko a časť ruskojazyčných obyvateľov Ukrajiny hovorí o protiústavnom štátnom prevrate, Kyjev označuje protivládne protesty a demonštrácie za "revolúciu dôstojnosti".
Udalosti spred desiatich rokov rapídne zhoršili vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom - nasledovala ruská anexia Krymu, vojna na Donbase a 24. februára 2022 sa začala ruská invázia na Ukrajinu. Euromajdan zmenil nielen dejiny Ukrajiny, ale aj celej Európy a výrazne ovplyvnil globálnu politiku.
