Fínsko má vyše 1300 kilometrov dlhu hranicu s Ruskom, ktoré čelí obvineniam zo stupňovania tzv. hybridnej kampane v konflikte na Ukrajine.
Autor TASR
Helsinki 21. novembra (TASR) - Viaceré členské krajiny Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie (NATO) plánujú vo fínskej metropole Helsinki zriadiť centrum boja proti kybernetickým a hybridným útokom a šíreniu dezinformácií prostredníctvom sociálnych sietí. Povedal to dnes podľa agentúry AP Jori Arvonen, popredný predstaviteľ fínskeho rezortu diplomacie.
Na uvedenom projekte sa budú podieľať Spojené štáty a desať členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Francúzska, Británie, pobaltských krajín a Švédska. Centrum bude úzko spolupracovať s Radou EÚ pre zahraničné veci aj NATO, ktoré disponujú viacerými podobnými strediskami na boj s kybernetickými útokmi.
Fínsko má vyše 1300 kilometrov dlhu hranicu s Ruskom, ktoré čelí obvineniam zo stupňovania tzv. hybridnej kampane v konflikte na Ukrajine. V rámci tej Moskva údajne používa konvenčné aj neoficiálne vojenské prostriedky vrátane kybernetickej vojny, propagandy a ďalších nepriamych vojenských taktík, napísala agentúra Reuters.
Obavu ohľadne stupňujúcej sa propagandy zo strany Moskvy vyjadrilo minulý mesiac aj samotné Fínsko. Táto škandinávska krajina následne rokovala v Helsinkách s USA a krajinami EÚ o vytvorení špičkového centra na boj proti takýmto hrozbám.
Hybridné útoky môžu byť vo svojej povahe diplomatické, vojenské, technologické či finančné, uviedol Arvonen. "Napríklad tu vo Fínsku sa veľa hovorí o ruskom ovplyvňovaní informácií," povedal politik. Ako príklad ďalšej organizácie využívajúcej tzv. hybridné taktiky boja označil militantnú skupinu Islamský štát (IS), ktorá ľudí v Európe radikalizuje prostredníctvom dezinformácií.
"Cieľom strediska je posilniť odolnosť zúčastnených strán a ich pripravenosť na hybridné hrozby, a to výcvikom, výskumom a vymieňaním si najlepších stratégií," dodal Arvonen. Definitívne rozhodnutie ohľadne výstavby centra sa očakáva na jar budúceho roka.
Na uvedenom projekte sa budú podieľať Spojené štáty a desať členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Francúzska, Británie, pobaltských krajín a Švédska. Centrum bude úzko spolupracovať s Radou EÚ pre zahraničné veci aj NATO, ktoré disponujú viacerými podobnými strediskami na boj s kybernetickými útokmi.
Fínsko má vyše 1300 kilometrov dlhu hranicu s Ruskom, ktoré čelí obvineniam zo stupňovania tzv. hybridnej kampane v konflikte na Ukrajine. V rámci tej Moskva údajne používa konvenčné aj neoficiálne vojenské prostriedky vrátane kybernetickej vojny, propagandy a ďalších nepriamych vojenských taktík, napísala agentúra Reuters.
Obavu ohľadne stupňujúcej sa propagandy zo strany Moskvy vyjadrilo minulý mesiac aj samotné Fínsko. Táto škandinávska krajina následne rokovala v Helsinkách s USA a krajinami EÚ o vytvorení špičkového centra na boj proti takýmto hrozbám.
Hybridné útoky môžu byť vo svojej povahe diplomatické, vojenské, technologické či finančné, uviedol Arvonen. "Napríklad tu vo Fínsku sa veľa hovorí o ruskom ovplyvňovaní informácií," povedal politik. Ako príklad ďalšej organizácie využívajúcej tzv. hybridné taktiky boja označil militantnú skupinu Islamský štát (IS), ktorá ľudí v Európe radikalizuje prostredníctvom dezinformácií.
"Cieľom strediska je posilniť odolnosť zúčastnených strán a ich pripravenosť na hybridné hrozby, a to výcvikom, výskumom a vymieňaním si najlepších stratégií," dodal Arvonen. Definitívne rozhodnutie ohľadne výstavby centra sa očakáva na jar budúceho roka.