Odbory pohrozili, že avizované štrajky vo viacerých odvetviach ochromia francúzsku ekonomiku. Vláda vyzvala ľudí, aby v utorok pracovali z domu, ak im to zamestnanie umožňuje.
Autor TASR
Paríž 7. marca (TASR) - Viac ako 250 protestov je v utorok naplánovaných vo Francúzsku proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy. Zapojenie sa do štrajku avizovalo viacero sektorov služieb vrátane zamestnancov železníc, letísk, učiteľov či smetiarov. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Organizátor protestov odborové združenie CGT dúfa, že pôjde doteraz o najväčší protest proti navrhovanej reforme dôchodkového systému francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, proti ktorej Francúzi demonštrujú už takmer dva mesiace. O návrhu zákona sa tento týždeň rokuje vo francúzskom Senáte.
Polícia očakáva, že do celoštátnych protestov sa v utorok zapojí 1,1 až 1,4 milióna ľudí, povedal pre agentúru AFP zdroj, ktorý si želal ostať v anonymite. Pri zatiaľ najväčších zhromaždeniach proti dôchodkovej reforme vyšlo 31. januára do ulíc 1,27 milióna Francúzov.
Odbory pohrozili, že avizované štrajky vo viacerých odvetviach ochromia francúzsku ekonomiku. Vláda vyzvala ľudí, aby v utorok pracovali z domu, ak im to zamestnanie umožňuje.
Do štrajku sa zapojila aj francúzska štátna železničná spoločnosť SNCF, čo vážne ochromí vlakovú dopravu v krajine a tiež cezhraničné spojenia.
Plánované protesty ovplyvnia aj leteckú dopravu. Na parížskom letisku Charlesa de Gaulla bola zrušená pätina letov a na letiskách v mestách Beauvais, Bordeaux, Lille, Lyon, Nantes, Marseille, Montpellier, Nice, Toulouse aj letisku Paríž-Orly má byť zrušených až 30 percent letov.
Do štrajku sa zapojí aj viac ako 60 percent učiteľov základných škôl.
Štrajkujúci robotníci zablokovali v utorok ráno dodávky paliva z rafinérií po celej krajine, uviedlo odborové združenie CGT.
Zmeny v dôchodkovom systéme predstavila vláda v januári. Postupne až do roku 2030 sa má zvyšovať minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov. Ľudia tiež budú musieť odpracovať aspoň 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok.
Cieľom zmien je udržať dôchodkový systém bez deficitu, ktorý hrozí už v najbližšom desaťročí v dôsledku starnutia francúzskej populácie.
Pred Macronom sa o reformu dôchodkového systému pokúšalo s rôznymi úspechmi niekoľko prezidentov. Diskusiu o zmenách a ich schvaľovanie vždy sprevádzali rozsiahle protesty a štrajky.
Organizátor protestov odborové združenie CGT dúfa, že pôjde doteraz o najväčší protest proti navrhovanej reforme dôchodkového systému francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, proti ktorej Francúzi demonštrujú už takmer dva mesiace. O návrhu zákona sa tento týždeň rokuje vo francúzskom Senáte.
Polícia očakáva, že do celoštátnych protestov sa v utorok zapojí 1,1 až 1,4 milióna ľudí, povedal pre agentúru AFP zdroj, ktorý si želal ostať v anonymite. Pri zatiaľ najväčších zhromaždeniach proti dôchodkovej reforme vyšlo 31. januára do ulíc 1,27 milióna Francúzov.
Odbory pohrozili, že avizované štrajky vo viacerých odvetviach ochromia francúzsku ekonomiku. Vláda vyzvala ľudí, aby v utorok pracovali z domu, ak im to zamestnanie umožňuje.
Do štrajku sa zapojila aj francúzska štátna železničná spoločnosť SNCF, čo vážne ochromí vlakovú dopravu v krajine a tiež cezhraničné spojenia.
Plánované protesty ovplyvnia aj leteckú dopravu. Na parížskom letisku Charlesa de Gaulla bola zrušená pätina letov a na letiskách v mestách Beauvais, Bordeaux, Lille, Lyon, Nantes, Marseille, Montpellier, Nice, Toulouse aj letisku Paríž-Orly má byť zrušených až 30 percent letov.
Do štrajku sa zapojí aj viac ako 60 percent učiteľov základných škôl.
Štrajkujúci robotníci zablokovali v utorok ráno dodávky paliva z rafinérií po celej krajine, uviedlo odborové združenie CGT.
Zmeny v dôchodkovom systéme predstavila vláda v januári. Postupne až do roku 2030 sa má zvyšovať minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov. Ľudia tiež budú musieť odpracovať aspoň 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok.
Cieľom zmien je udržať dôchodkový systém bez deficitu, ktorý hrozí už v najbližšom desaťročí v dôsledku starnutia francúzskej populácie.
Pred Macronom sa o reformu dôchodkového systému pokúšalo s rôznymi úspechmi niekoľko prezidentov. Diskusiu o zmenách a ich schvaľovanie vždy sprevádzali rozsiahle protesty a štrajky.